Minister financií povedal, ako ideme využiť extra miliardy z Bruselu. Vymyslel Národný integrovaný reformný plán. Podržte sa, vyberiem pár lahôdok!
1. Fiškálne reformy – zdanenie emisií CO2 pri autách a vyššie dane z negatívnych externalít (to akože nestačí koľko máme daní?)
2. Zelená ekonomika – podpora turizmu (asi čím viac turistov, tým zelenší bude les)
3. Trh práce a sociálna udržateľnosť – posilnenie pozície Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity (tak toto určite vyrieši ochotu cigánov pracovať) a ešte “Individualizové služby zamestnanosti vrátane poradenstva a profilácie“ (toto sa ani vysloviť nedá, tak veľmi nám to chýba)
4. Vzdelávanie – právny nárok škôl na podporné inkluzívne tímy (trstenicou po zadku je lacnejšie a funguje to)
5. Veda, výskum a inovácie – podporné schémy na prilákanie a integráciu zahraničných expertov a študentov (jasné, čínsky génius príde radšej do bratislavskej Mlynskej doliny, než do kalifornskej Silicon doliny)
6. Zdravie – Definícia nároku pacienta a optimálnej siete (super, ale vy nikdy nenaberiete odvahu vyhodiť z Ústavy nezmysel o bezplatnom zdravotníctve)
7. Verejné inštitúcie a regulácie – nový obchodný register, dobudovanie analytických a implementačných jednotiek (rušenie stoviek zbytočných zákonov a úradov sa nekoná)
8. Digitalizácia – nástroje na evidenciu infraštruktúry a plánov rozvoja (premiér nedávno povedal, že máme 3000 rôznych informačných systémov a ročne vrážame 700 miliónov eur do softvérov a hardvérov, tak jeden systém navyše sa celkom stratí).
Strašné. Ako keby som počúval socialisticko-byrokratické výplody z čias Kažimíra, Počiatka a Fica.
Vraj konečne máme zosumarizovanie hlavných problémov a ponuku ich riešení, tvrdí minister Heger. Asi som príliš jednoduchý, ale načo ti budú digitalizácie, keď ti chýba asfaltová cesta do obchodu a nedostaneš sa ku jedlu? Načo ti je inklúzia, keď ti vyschnutý les nedá kyslík. Načo ti je zariadenie komunitného typu, keď ťa toxická skládka zabije prv, než sa tam dostaneš.
Ten plán je celkom pomýlený. Priam z neho trčí smiešna podriadenosť Bruselu a neschopnosť povedať, že Slovensko má po desaťročiach budovania socializmu úplne iné problémy, než západná Európa. Napríklad nedobudované cesty, 1000 mostov v havarijnom stave, priehrady plné toxických odpadov, atď.
Aby som bol presnejší. Je tam aj mnoho dobrých nápadov, ale druhoradých. Kedy chceme porobiť diaľnice, o ktorých vždy každá vláda tvrdí, že „na to teraz nemáme“? Kedy chceme zachrániť kultúrne pamiatky a znárodniť národné parky? Teraz tie miliardy máme. Inklúzie môžu počkať.
Už pred dvomi mesiacmi som spravil návrh, ako využiť bruselské extra peniaze. Tu: https://belak.sk/problem-cerpat/
Mimochodom, cez víkend Richard Sulík takmer okopíroval moje slová (viď podcast na aktuality.sk).
A ak máte chuť na báchorky, pozrite si celú 119 stranovú Hegerovu v štýle „Kocúrkovo, alebo nesmieme zostať v hanbe pred progresívnym Bruselom“. Tu: https://www.mfsr.sk/files/archiv/59/Moderne_a_uspesne_Slovensko_NIRP1.pdf
Čo myslíte? Nemali by sme radšej spraviť brutálne jednoduché a potrebné stavby, opravy a investície do dopravnej infraštruktúry, životného prostredia a zdravého životného štýlu (športu) a potom sa hrať na digitálne moderných?
