Fico hovorí, že nová vláda nedokáže vyčerpať eurofondy. Keď si spomenieme na osemtisícové lavičky, sedemdesiattisícové záchody, miliónové školenia, tulevaky, webové stránky a cesty do nikam, tak by smeráci radšej mohli držať zobák.
Nielenže Slovensko muselo z rozpočtov doplácať stámilióny pokút za nezmyselné a vykradnuté projekty, ale aby sa peniaze neušli politickým nepriateľom, tak predošlé vlády nechali 8 miliárd z obdobia 2014 – 2020 takmer prepadnúť. Tak najprv pozerajme, kto a prečo kváka.
Potom prichádza to druhé. Či noví ministri zmysluplne vyčerpajú fondy na maximum. Majú k dispozícii dosť. V prvom rade 8 miliárd, ktoré nestihli rozchytať sociálni demokrati. Na tieto máme našťastie ešte 3 roky na dočerpanie (2,6 miliardy ročne). Ďalej máme dva nové európske zdroje. Prvý – špeciálnych koronových 750 miliárd. Z nich pre Slovensko na najbližšie 3 roky vyčlenili 7,5 miliardy grantových (2,5 miliardy ročne) a 6,8 miliardy pôžičkových (do tých by som radšej nešiel, ak nebude treba). Druhý zdroj budú klasické eurofondy na roky 2021 – 2027, z nich pre Slovensko 18,6 miliárd (2,7 miliardy ročne).
Ak by sa čerpalo priebežne každý rok rovnako, tak Matovičova vláda si ku štátnemu rozpočtu môže prilepšiť:
- v roku 2020 – 2,6 miliardy starých nevyčerpaných + 2,5 miliardy nových grantových
- v roku 2021 – 2,6 miliardy starých nevyčerpaných + 2,5 miliardy nových grantových + 2,7 miliardy nových eurofondov
- v roku 2020 – 2,6 miliardy starých nevyčerpaných + 2,5 miliardy nových grantových + 2,7 miliardy nových eurofondov
Ešte raz:
- 2020 – plus 5,1 miliardy
- 2021 – plus 7,8 miliardy
- 2020 – plus 7,8 miliardy
Teda do konca tohto volebného obdobia 20,6 miliárd. (V rezerve by ostala možnosť začať využívať 6,8 miliardy pôžičkových).
Na čo ich má Slovensko použiť? Samozrejme, že rôzni mimovládkoví príživníci už začali mediálne kampane o nutnosti podporiť akože moderné oblasti. Kadejaké inklúzie a infúzie. Prosto projekty, z ktorých si najviac cucnú. Najväčšou chybou by bolo nalievať ešte viac peňazí do školstva a zdravotníctva. V týchto dvoch rezortoch majú peňazí viac než dosť. Žiaľ, prejedajú ich. Obrazne (v školstve na byrokraciu), aj doslovne (Slováci jedia lieky ako cukríky).
Otázka znie, či sa radšej nevrhnúť na brutálne jednoduché a potrebné stavby, opravy a investície do dopravnej infraštruktúry, životného prostredia a zdravého životného štýlu (šport). A ak niečo zostane, potom môžu všetky progresívne sekty začať hryzkať. Avšak už pri letmom pohľade je jasné, že ak vláda použije zdravý sedliacky rozum, na mäkké projekty sa neujde ani omrvinka. Skúsme počítať:
- D1 – chýbajúce úseky Turany – Košice s tunelom Korbeľka – 2,5 miliardy
- D1 – tunel Branisko 2. rúra – 500 miliónov
- D1 – Košice – Ukrajina – 1,5 miliardy
- D3 – Žilina – Poľsko – 1,5 miliardy
- R2 – Zvolen – Košice – 2 miliardy
- R3 – Trstená – Martin – Banská Bystrica – Šahy – 2 miliardy
- R4 – Prešov – Poľsko – 1 miliarda
- opravy 1000 mostov v havarijnom stave – 1 miliarda
- opravy ciest nižších tried v havarijnom stave – 500 miliónov
- školské telocvične – opravy a výstavba nových – 300 miliónov
- nové športové haly a plavárne – 500 miliónov
- opravy štadiónov – 200 miliónov
- likvidácie toxických a divokých skládok – 1,5 miliardy
- čistenie priehrad – 500 miliónov
- závlahové systémy polí – 1 miliarda
- ekohospodárenie v lesoch, vrátane zalesňovania a hrádzok – 500 miliónov
- zoštátnenie národných parkov – výkupy, zonácie – 1,5 miliardy
- sceľovanie poľnohospodárskych parciel – 500 miliónov
- záchrana hradov, zámkov, kaštieľov, kúrií – 1 miliarda
Spolu: 20 miliárd eur.
Na tieto veľké investície za bežných okolností nikdy nebude dosť ani v štátnom rozpočte, ani v rozpočtoch samospráv. Slovenskému vidieku by spadol ťažký balvan zo srdca. A keď porovnáme, za aké drahé peniaze sa donedávna stavali diaľnice a cesty, asi netreba váhať.
Ak chce vláda počuť radu, nech čerpajú ako o život. Lebo ak ich v roku 2022 znovu vystriedajú starí smeráci, po štyroch rokoch vyhladnutí na kosť a bez pravidelného prísunu fondov a dotácií, nepostavia nám už ani tú drahú lavičku.
Posledný problém ostane zohnať dostatok šikovných robotníkov a ustrážiť stavebné firmy, aby sa ani nepokúšali predražovať v štýle Vážny, Choma, Stromček, Remeta, Široký… ale to už je na Matovičovi. Má šancu v praxi ukázať, ako si poradí so svojimi sľubmi a s nenažranými oligarchami.
