Že sem prišli sovietske tanky? A čo ste čakali, komunisti? Veď slovenská parcela patrila vašim nadriadeným súdruhom v Moskve a prišli vám zachrániť socializmus. Snívali ste o ňom od boľševickej revolúcie v 1917 a pečiatku do internacionálneho katastra ste dostali na konferencii 1943 v Teheráne. Smutné je len, ako lacno nás do Stalinovej ríše zakreslili Američania a Angličania a ako ich do toho nabádal Beneš vo svojej protislovenskej nenávisti.
Že sa našli Slováci, ktorí sem v auguste 1968 zavolali cudziu armádu? A čo ste čakali, partizáni? Len ste si zopakovali, čo ste spravili v auguste o 24 rokov skôr. Vaši otcovia sem volali tú istú Červenú armádu. Za návrat Slovenska pod Prahu. Ó, áno, aj na vyhnanie nacistického wehrmachtu. Smutné je len, ako ste ho sem najskôr vraždami nemeckých civilistov prilákali.
Že niektorí plačete, ako nás dusí Brusel? A čo ste čakali, politickí analfabeti? Veď ste za vstup do EÚ v referende hlasovali. Smutné je, že len ja a ďalších 135030 Slovákov sme boli proti.
21. augusta 1968 si Moskva iba robila svoju prácu. Držala si svoje impérium pokope. To isté robí teraz Brusel. Peniazmi a zákonmi si drží svoju úniu na uzde.
Vždy sa našli kolaboranti, ktorí cudzím vládcom pomáhali. Slabou útechou je, že sa tak deje už tisícky rokov. V každej ríši a v každom národe. Takže nič nové pod slnkom. Smutné je len, že Slováci dodnes kolaborantov volia.
