Na martinskom mestskom zastupiteľstve sa dnes preberala výstavba novej zimnej haly na sídlisku Záturčie. Som za, nech máme haly v každej časti mesta, ale… Asi viete, že mesto má nedokončenú tréningovú hokejovú halu na Podháji a stavať novú v Záturčí sa preto javí ako nedomyslené. Sedliacky rozum káže najprv dokončiť rozostavané.
Navyše má ísť o spoločný podnik s hokejovým zväzom, v ktorom sa Martinčania najskôr zaviažu preinvestovať pol milióna na infraštruktúru (siete, parkoviská, doplnkové športoviská) a potom na 40 rokov poskytnú prevádzkovateľovi (SZĽH – infra) zadarmo pozemok a zadotujú ho 150 tisíc eurami ročne na chod haly. Hokejový zväz by sa postaral o výstavbu haly, prevádzku by mal uľahčenú.
Ak chce zväz dožičiť martinským deťom korčuľovanie, prečo nepomôže dostavať tréningový štadión? Prednostka mestského úradu takúto možnosť pri uvádzaní tohto bodu na rokovanie ani len nespomenula. Namiesto toho zaznela len požiadavka odsúhlasiť návrh na prenájom pozemkov na 40 rokov a chabé pokusy obhájiť akúsi obojstrannú výhodnosť ponúkaného ekonomického modelu.
Peniaze nepustia, tento návrh vyznieva výhodne pre hokejových funkcionárov a zrejme najvýhodnejšie pre stavbárov. Netreba sa čudovať, že v Martine sme opatrnejší. Neblahé skúsenosti s podobným podnikaním s lyžiarmi nás doviedlo do nútenej správy a obralo už o nejaké 3 milióny eur.
Ostro som vystúpil proti tomuto zámeru a ako občan som požiadal poslancov, aby návrh odmietli. Ešte som si len sadal späť na stoličku a už som vedel, že som to nepovedal dobre. Napriek tomu, že aj iní rečníci kritizovali tento zámer, nezdôraznil som to podstatné. Že ak má ísť len o súhlas na debatu so zväzom, uznesenie sa môže schváliť. A ak neskôr položí zväz na stôl zmluvu a v nej také vydieračské podmienky, o akých sa hovorí, tak sa do biznisu nepôjde.
Nemal som sa nechať zatiahnuť do prestrelky o číslach, keďže nie sú ešte definitívne nastavené a zbytočne som vyvracal ceny a parametre, keď sa ešte len predbežne pripravujú. Mal som sa len prihovoriť za nátlak na zväz, nech radšej pomôžu s rozostavanou tréningovou halou.
Odchádzal som nespokojný. Nespokojný so sebou. Horkú príchuť mi nenapravili ani pochvaly za moje úvodné dnešné vystúpenie, v ktorom som sa podujal zhodnotiť 52 stranový nález Ústavného súdu, ktorým mesto ešte stále cíti šancu na zvrátenie rozsudkov o pohľadávke v prípade Martinské hole.
Mimochodom som zvedavý, či sa moja amatérska analýza tohto vskutku komplikovaného právnického textu bude aspoň trochu zhodovať so stanoviskom, ktoré čochvíľa predloží Peter Kubina. Ja tvrdím, že nález nám ponúka mierny optimizmus a pri nezaujatom pokračovaní v zmysle toho, čo v ňom Ústavný súd odkazuje, by sa celý spor mal ako obrátený domino efekt dostať na začiatok a poslať špekulantov kade ľahšie. Otázka znie, či sa tie dominové kocky pri spiatočnom chode budú všetky správať nestranne. Lebo vieme, ako je to na Slovensku so sudcami.
Celé rozhodnutie Ústavného súdu si pozrite tu: Rozhodnutie – Nález II. ÚS 454_2016