Čo si myslím o tom, ako si chce Ministerstvo životného prostredia presunúť lesy pod seba a robiť bezzásahové zóny?
Po prvé, Slovensko sa môže pýšiť, že máme dosť veľa lesov. Mimochodom, máme ich vďaka tomu, že ich pred sto rokmi sadili lesníci a nie ochranári. Pôvodné lesy totiž ľudia celé stáročia rúbali hlava-nehlava. Potrebovali kúriť, chceli mať polia, obrovské množstvá dreva potrebovali v priemysle (hlavne v baníckom). A kto vtedy vysádzal nové lesy? Lesníci. Najlepšie ako vedeli. Že pred 100 rokmi sadili veľa smrekových plantáží (monokultúr) aj tam, kde to dnes robí galibu a vietor ich láme? Nuž, dnes sme o sto rokov múdrejší, aj lesnícka veda je o kus ďalej. Dnes sa už vysádzajú zmiešané lesy. Aj mobily boli iné pred 100 rokmi a dnes sú úplne iné. Počkať, boli vôbec vtedy mobily?… Poznanie a každá veda sa mení a vyvíja. Bohužiaľ, vrátiť zem a prírodu na začiatok neolitu, keď bola na vrchole svojho rozvoja, pestrosti a krásy, to sa už nedá. Ľudia už planétu nenávratne doničili.
Po druhé, myšlienka, že po kalamite treba nechať prírodu, nech sa s tým sama vysporiada, je pekná. lste, príroda si vytvorí stabilné riešenie, čiže najprirodzenejší les, ktorý sa tam hodí. Ale ten nápad je fajn len na prvé počutie. Alebo na Sibíri, kde je všetko trochu väčšie. Ochranári totiž absolútne nerešpektujú, že ponechať všetko polámané na kope a čakať desaťročia, kým to zhnije a vyrastie prales, znamená ohroziť cudzí majetok. Ako a aký? Padnuté stromy samozrejme začne žrať lykožrút a pre informáciu, on je síce malý, ale má krídla a dokonca vie aj lietať. Takže sa neuspokojí s tým, čo vietor polámal a ochranári vyhlásili (by, teoreticky) za územie, ktoré necháme na samovývoj. Milióny chrobáčikov sa rozletia na susedné lesy. Napríklad súkromné, mestské… A zlikvidujú ich. Keby ste pestovali zemiaky, alebo jahody, či hrozno, tiež by sa vám nepáčilo, keby sused nechtiac rozmnožil saranče. A potom vyhlásil, že on chce mať divočinu a kam sa rozletia, to ho netankuje. A to už ani nehovorím, že obrovské množstvá zdravého (akurát, že v polovici kmeňa zlomeného) dreva nechať hniť je dosť veľká finančná škoda. Ale to sa ochranárom nedá nevysvetliť, lebo ich viac zaujímajú dajaké uhlíkové stopy. Pre informáciu, víchricou zhodené stromy majú len krátky čas, kým drevo nezačne hniť. Za pár týždňov jeho cena klesne aj desaťnásobne. Lebo nábytok, alebo husle sa dajú robiť len zo zdravého dreva. Z nahnitého už len papier. A z „ochranárského hnilého“ už nič. Už sa len rozsype a časom z neho bude pôda. O necelých sto rokov… Medzitým prídu desaťtisíce Slovákov o zamestnanie. Lesní robotníci a robotníčky, drevári, stolári, nábytkári. Ale na mape a v Bruseli budeme mať najviac pralesov a to sa počíta. Grétka nás pochváli.
Po tretie, mohol by som napísať ďalších desať argumentov, ale nechce sa mi pokračovať, lebo keď sa vytráca zdravý sedliacky rozum, debata stráca zmysel. Prosto, s teroristami sa nevyjednáva. Ani s tými eko. Takže ak chcú niekde experimentovať, vítam to. Nech si nakúpia lesy, nech bez meškania uhrádzajú všetky súvisiace škody, ktoré pri pokusoch napáchajú, nech si všetko oplotia a naženú tam aspoň 1000 medveďov a budem im tlieskať. Môj kamarát Juraj si na Čergove spravil súkromnú prírodnú rezerváciu Vlčia a vybavené.
