Naposledy som sa ku koronahystérii vyjadril 12. apríla. Povedal som môj názor na Sputnik. A síce, že mi je jedno, akou vakcínou sa NEDÁM zaočkovať.
Odvtedy to pre mňa prestala byť téma. Nesledujem správy. Okrem športových, to je jasné. Keď sa mi pred očami mihne niečo o korone, okamžite rolujem, alebo prepínam program.
Keď ma predavačka v obchode napomenie, dám si rúško. Ale len preto, aby som jej nerobil problémy a aby som sa nezdržiaval nikam nevedúcou debatou.
Celý ten cirkus sa ma už štvrť roka netýka. Usmievam sa viac, než všetci, čo koronu stále doslova žerú. Aj spávam výborne.
Včera doobeda som na fejsbuku zazrel LIVE video, ako pred Národnou radou stovky ľudí protestujú proti chystanému zákonu, ktorým sa ide brutálne porušiť ústavou garantovaná sloboda, rovnosť a právo nedať si zasahovať do svojho tela, do svojej integrity. Hneď som si povedal, že ako dobre, že to niekto kričí nahlas.
Trochu ma prekvapilo, že ich pustili demonštrovať tak blízko dverí, lebo poznám zákon a vzdialenosť pri zhromaždení pred parlamentom musí byť minimálne 50 metrov. No a potom to prišlo. Rečníci sa striedali a podchvíľou sa opakovala chvála Putina, sovietskej (pardón) ruskej ambasády a výzva na obsadenie parlamentu. Tuším som tam zazrel aj bývalého poslanca primitívneho hulváta Marčeka a súčasného poslanca primitívneho marxistu Blahu.
V tej chvíli sa pre mňa záujem o zhromaždených skončil. Škoda, lebo skutočne by som bol nerád, keby koalícia prijala nezmysel, ktorý našu spoločnosť rozoštve nebývalým spôsobom.
Celé desaťročia pracujem na tom, aby som bol zdravý a aby som mal dobrú imunitu. Rozumiem, že mnohí majú podlomené zdravie a po usilovnom celoživotnom užívaní alkoholu, kávy, liekov a nezdravej stravy im nevadí, ak si do tela pridajú ešte maličkú drogu od nejakej farmafirmy.
Vadí mi len, že sa mi rúca moja predstava. Fakt som si myslel, že ak budem zdravý, nebudem obťažovať a zaťažovať štát a zdravotníctvo svojou existenciou, tak by som mal byť za to pochválený.
Zaplatil som už desaťtisíce na zdravotnej dani (neviem prečo to volajú poistenie) a zatiaľ mi bolo jedno, ktorému feťákovi, či alkoholikovi išli na liečbu následkov jeho rozmarov. Ale ak mi teraz štát ide nahovoriť, že ja som ten zlý, lebo som zdravý, tak stačilo.
Moje rozhodnutie je, že pre chorobu, ktorej smrtnosť je len o trochu väčšia ako u chrípky, nebudem robiť nič viac, než som robil doteraz. Zdravo žiť, byť aktívny, športovať, pracovať na svojej imunite. Dúfať, že ten vírus zvládnem. Istotu nemám, ale risknem to.
Ale ak si nejakí nesvojprávni byrokrati myslia, že ma za to budú trestať a prijmú zákon, ktorým zo mňa spravia občana nižšej kategórie, tak ma nahnevajú. A viete čo sa stane, ak sa nahnevám? Budem zlý.
