Pred 10 rokmi som mal pracovnú cestu na Záhorie. Na obed som sa zastavil v Šaštíne. Dal som si talianske cestoviny s omáčkou. V reštaurácii mali pustené rádio. Nevnímal som o čom hovoria, len zrazu som začul niečo, že v Rusku spadlo lietadlo s hokejistami a že podľa nepotvrdených správ je medzi mŕtvymi aj náš Pavol Demitra. Dodnes si pamätám, ako som si v duchu hovoril, Pane Bože, hádam to nejako prežil, nech to nie je pravda… Žiaľ, jeden z najlepších hokejistov, ktorého kedy dala zem pod Tatrami svetu, mal smolu. Aj tak mu budem navždy vďačný za rána pri teletexte NHL, keď tam neomylne svietilo modrým jeho meno. Či gól, alebo asistencia. Veľkú radosť nám dával. Vidieť ho hrať na ľade za Slovensko, to bol priam estetický zážitok. Jeden z najšikovnejších hráčov našej zlatej generácie navždy zostane v mojom srdci.
