Lenivci, neschopáci a závistlivci budú hundrať za každého režimu. Akurát za socializmu ich hrial pocit, že múdri, šikovní a usilovní sa majú rovnako zle ako oni.
Pred 10 tisíc rokmi niekto prvý raz dokázal vypestovať a vyrobiť viac, než zjedol a spotreboval. Odvtedy vždy boli a budú bohatší, aj chudobnejší.
Po 10 tisícoch rokoch prišli ľavicoví politici s nápadom, že sa všetci môžu mať dobre. Nachádzajú dosť závistlivých ľudí, ktorí tento nezmysel kupujú a platia zaň hlasmi vo voľbách.
Lenivci, neschopáci a závistlivci dobre vedia, že sociálne dávky im nepomôžu zbohatnúť. Upokojuje ich, že aspoň ubudne úspešnejším.
Má štát pod hrozbou násilia brať bohatším? Má nechať slabých a chudobných umrieť od hladu? Riešenie je predsa už dávno vymyslené. Choď a rozdaj polovicu svojho majetku…
Štát má ukazovať ako vzory dobrých ľudí. Štát má vychovávať ku láske k blížnemu svojmu. To je spôsob ako zmierniť sociálnu nerovnosť. Nie voliť komunistov za prezidentov a veriť na utópie.