Hovorí sa, že banky a právnici zarobia vždy. Máme tu skoro 30 bánk a jedna sa zdá obzvlášť nenažraná. Už robí reklamu, ako vytrieskať viac peňazí. Kríza, nekríza.
Reč je o ČSOB, ktorá je za prvý kvartál 2020 v strate. Samozrejme, že spustila náreky, ako zle dopadne tento rok. Najväčšiu vinu kladie zvýšenému bankovému odvodu.
Mimochodom, bankový odvod je skutočne nezmysel, ktorý aj tak zaplatia klienti cez poplatky, ale povedzme si presnejšie o čo ide.
Tento odvod u nás funguje od roku 2012 na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a na ochranu stability bankového sektora. Finančné prostriedky sú na osobitnom účte štátnych finančných aktív. Pôvodne sa uvažovalo, že naakumulovaná suma by mala mať nejaký strop. Odvod bol najprv bol 0,2 %, ale od januára 2020 platia banky 0,4 % z hodnoty svojich pasív vykazovaných v súvahe, znížených o niektoré položky.
No a sme pri koreni veci. Takýto odvod má položiť banku na kolená? Banku, ktorá mala v roku 2019 zisk 70 miliónov eur? Pozrite si tu: https://finstat.sk/36854140
Nechcem vedieť, aké megaodmeny berie vrcholový manažment. Ani oficiálne peniaze, ani neoficiálne pôžitky. Ale žeby sa po takom zisku museli triasť o tento rok? Nemajú odložené na horšie časy?
Keď už sme pri zásobách, Slováci by nemali zabudnúť, že táto „Československá“ banka, okrem toho, že porušuje jazykový zákon a nehanebne sa píše bez pomlčky, si len nedávno bez hanby vyžiadala 25 miliárd (slovenských korún).
Stalo sa to takto. Pri delení federácie sa Mečiarova vláda dohodla s Čechmi, že si necháme časť ČSOB. A zároveň, že sa spraví jej konsolidácia (ozdravenie). Ak by ste potrebovali vedieť prečo ju bolo treba ozdraviť, opýtajte sa niekde na ÚV KSČ, keď komunisti bezbreho obchodovali s inými socialistickými štátmi, od ktorých sa ani náhodou nedalo čakať splácanie.
A tak v roku 1993 za účelom prevzatia ťažko vymáhateľných pohľadávok vznikli Slovenská inkasná (SI) a Česká inkasná (ČI) vo vlastníctve slovenského a českého ministerstva financií. Za Slovensko tento dlh podpísal v roku 1993 Mečiarov minister financií Július Tóth. Vtedy ešte na oveľa menšiu čiastku (pôvodné nedobytné úvery boli 13 miliárd slovenských korún).
V roku 1995 ďalší Mečiarov minister financií Sergej Kozlík rozhodol o zastavení splácania dlhu. Nedobytné pohľadávky sa nevymáhali a celkový záväzok rástol.
Nenásytná ČSOB požiadala v roku 1996 Slovensko o okamžité splatenie celého záväzku. Mečiarova vláda hospodárila biedne a Slovenská inkasná nebola schopná nič uhradiť. Vtedajšie ministerstvo financií na čele so Sergejom Kozlíkom odmietlo tento záväzok splatiť. Banka podala v apríli 1997 žalobu na ICSID (Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov).
Pre objektivitu treba dodať, že v ďalších rokoch nepohla so sporom ani Miklošova partia. Vo februári 2005 rozhodli, že ČSOB dostane vyplatených 25 miliárd slovenských korún. Na takú sumu sme sa dopracovali aj s úrokmi. Ak sa vám nechce počítať, je to 830 miliónov eur!
Takže banka vyhrala a čo právnici? Neuveríte. Slovensko vyplatilo právnikom 620 miliónov korún. To je skoro 21 miliónov eur. Za 7 rokov prehratého sporu. 3 milióny eur ročne, 250 000 mesačne. Akurát včera mi jedna kamoška vravela, že prestupuje zo Žilinskej univerzity na právo. Prečo asi?
Nemám rád ČSOB. Ani pre pomlčku, ani pre nenažratosť. Ak ju má položiť 0,4 %, tak to je len dobre. Ak vypadne zo Slovenska, okrem mňa si to nikto ani nevšimne.
