Vojna v Európe sa skončila 8. mája dobytím Berlína. Na Slovensku sa skončila vojna 3. mája dobytím obce Makov. Žijeme v mierových časoch už 75 rokov, čo nie je úplná samozrejmosť. Ani v dávnych, ani v nedávnych slovenských dejinách. Skôr nezvyk. Niektorí hovoria, že dejiny sú vlastne len dejinami vojen.
Podobne dlhú šnúru bez zabíjania sme mali po Satmárskom mieri v roku 1711. Vtedy sa skončila vzbura protestantského grófa Rakóciho. Rozpútal osem rokov vraždenia, zostalo po ňom 80 000 mŕtvych a spálená slovenská zem. Pokojné 18. storočie pod vedením múdrych a osvietených panovníkov bolo potom dobrým priestorom na zotavenie aj pre Slovákov.
Ďalšiu väčšiu vojnu sem dovliekol až o sto rokov Napoleon. Obsadil časť západného Slovenska a v roku 1809 jeho vojská vyhodili do vzduchu náš národný symbol, hrad Devín. A Francúzi nás chcú učiť kultúre…
Nasledujúce mierové obdobia boli kratšie. Už o 40 rokov tu prebiehali ozbrojené zrážky, keď sme sa aj my hlásili o svoje národné práva v revolučných rokoch 1848-1849.
Hoci sa potom 70 rokov oficiálne nebojovalo, pod útlakom veľkomaďarských šovinistov bol život Slovákov každodennou malou vojnou. Až kým nevypukla veľká – 1. svetová. Z hľadiska slovenských obetí najstrašnejšia.
V rokoch 1914-1918 narukovalo 400 000 Slovákov, padlo 70 000 a 60 000 sa vrátilo zmrzačených. Za cisára, ktorého považovali za svojho a za monarchiu, ktorá bola ich štátom. Civilné obete v slovenských mestečkách a dedinách z radov našich prarodičov nie sú spočítané.
Je zvláštne, že žiadnou vedeckou inštitúciou nebol doteraz spracovaný prehľad ľudských strát a obetí obyvateľov Slovenska v rokoch 2. svetovej vojny 1939-1945. Akoby bolo povolené len vyčísľovať počet odsunutých Židov, počet obetí nemeckých represálií v súvislosti s Povstaním a počet vojenských strát pri prechode frontu cez tzv. Československo. (Prepáčte, ale taký štát vtedy neexistoval.)
Údaje z 2. svetovej osobitne len za Slovensko nenájdete možno preto, lebo by sa musel dôsledne preskúmať holokaust Slovákov. Ten nastal, keď príchod Červenej armády znamenal okrem vytúženého konca vojny zároveň aj lovenie a únos 50 000 Slovákov na roboty do gulagov.
Nech už bolo obetí poslednej vojny koľkokoľvek, každá jedna bola v prvom rade rodinnou tragédiou. Aj tá, ktorá má na cintorínoch napísané NEZNÁMY VOJAK.
Nedajme už zatiahnuť Slovensko do žiadnej vojny. Počas našej histórie sme prežili nespočetné bratovražedné bitky našich domácich chamtivých zemepánov, prežili sme aj nájazdy cudzincov a prežili by sme aj neutralitu.
