Na mestskom zastupiteľstve som hovoril k chystanej dohode o ukončení sporu Martinské hole. V najlepšom som musel prestať. Prečo? Pozrite si vo videu. Ak chcete vedieť, aké malo byť pokračovanie, prečítajte si záver príspevku.
https://www.facebook.com/marekbelak/videos/vb.100001511000115/1566635173396834/
Vážené dámy a páni, vážení Martinčania.
Návrhy, o ktorých dnes rokujete, smerujú k definitívnemu zloženiu zbraní, ktorými naše mesto bojuje v prípade Martinské hole a výsledkom bude, že z účtov mesta sa presunie na neznáme súkromné účty skoro 10 miliónov eur.
Prv než poviem pár slov ku vzniknutej situácii, mám najskôr jednu malú technickú poznámku pre divákov, ktorí možno prvý raz sledujú televízny prenos z mestského zastupiteľstva. Ja teraz vystupujem ako občan. Mám k dispozícii 10 minút. Na môj príspevok môžu reagovať poslanci, ale občan už nemá priestor na krátku doplňujúcu reakciu. Toľko na vysvetlenie.
Viem, že niektorí z vás tejto hanebnej kauze celkom nerozumejú a preto najprv stručne pripomeniem, o čo v spore ide. Bude to samozrejme môj pohľad na vec, pokúsim sa však držať faktov. V druhej časti potom rozoberiem udalosti z posledných mesiacov, pretože niekto sa rozhodol nepokračovať v boji.
Celý prípad spočíva v tom, že kedysi dávno sa mal uskutočniť spoločný podnik mesta a ďalších dvoch firiem a malo sa postaviť moderné stredisko na Martinských holiach. Tento biznis nevyšiel, nič sa nepostavilo, nepodnikalo sa a tak sa jedna z tých dvoch firiem urazila a vymyslela si, že prišla o kšeft a o budúce zisky a zažalovala mesto o milióny. Ešte raz. Nikto nič nebudoval, nepodnikal, neboli zisky. V normálnom štáte normálka. Biznis nevyšiel, život ide ďalej. Na Slovensku? Ak máte kontakty na politikov a justíciu, môžete si vymyslieť pohľadávku z brucha, vymyslieť pomocou akejsi zmenky, že vám mesto niečo dlhuje a dotiahnuť to z nuly na 10 miliónov!
Prvá myšlienka vznikla už za primátora Jokela. Mestskí poslanci v roku 1994 schválili vstup mesta Martin do súkromnej firmy. Tvoriť ju malo mesto a 2 subjekty. Turisti a lyžiari. Lyžiarov zastupoval Vladimír Franko, v tej dobe okresný predseda HZDS, váš poslanecký predchodca. Človek, na ktorého keď sa opýtate, tak vám všade v Martine povedia, že lepšie je nemať s ním nič spoločné.
Mal som možnosť vidieť dokumenty, že do spoločného podniku s mestom chcel Franko vložiť cudzí majetok. Samozrejme, že sa to prevalilo a mesto (vtedy už bol primátor Bernát) povedalo, že do spoločného podniku s takýmto človekom nejde.
Pán z HZDS sa urazil, ale keďže si vtedy mečiarovci mysleli, že môžu všetko, násilím si začal vynucovať, aby do toho podniku mesto majetok dalo.
V normálnom štáte by ho možno čakal súd za činnosť proti spoluakcionárom, v Martine sa dočkal len toho, že trestné stíhanie, ktoré bolo okamžite na neho mestom a primátorom Bernátom podané, zastavil jeden prokurátor. Dnes tu už zaznelo, že to bol jeho kolega hzdsák Ladislav Tichý. Áno, ten Tichý, ktorý po ďalších 10 rokoch v roku 2009 z pozície zastupujúceho generálneho prokurátora, šesť dní pred uplynutím lehoty dovolaním vrátil celý výmysel na súdy a dostal vagabundov späť do hry.
Mne z toho vychádza, že už od samého začiatku to kryli nejakí mocní a vplyvní ľudia. Neskôr v roku 2002 nastala zmena. Franko bol odstavený a do hry vstúpil Martin Gargulák. Ten šiel na to ináč. Nechcel spoločný podnik s mestom. Prišiel s projektom vytĺcť z kauzy peniaze. Z kauzy, ktorá by v inom štáte dávno neexistovala. U nás sa vtedy súdy práve dohadovali, či tam mesto má vložiť majetok, či nemá a čas sa ťahal.
Keď som sa Garguláka opýtal, či to bol jeho nápad, jeho projekt, vymyslieť, že akciovka má voči mestu pohľadávku, tak mi trochu záhadne povedal, že to dal dokopy on a právnici.
Poviem jednu kontroverznú myšlienku. Hovorí sa, že exekučný a konkurzný oligarcha Zoroslav Kollár má na všetkých súdoch a prokuratúrach svojich ľudí. Ktovie, či to nie je pravda, veď súčasný majiteľ pohľadávky, Peter Kubík, o ktorom sa dnes bavíte, pred časom pracoval v inej firme práve so Zoroslavom Kollárom. Pamätám si hlášku z jedného kriminálneho filmu: Sleduj stopu peňazí… Mám pocit, že tých 9 miliónov, ktoré schvaľujete, smeruje niekde tam…
Napriek tomu, že plánovanú korisť z mesta mali celý čas od podania žaloby v roku 2002 pod kontrolou, v roku 2007 sa vyskytla šanca zbaviť sa celej hrozby. Už som to tu raz spomínal, a pripomeniem to znovu. Krátko po tom, ako sa stal primátorom Andrej Hrnčiar, sa ocitol Gargulák v podnikateľských problémoch. Uskutočnil sa obchod medzi mestom a Gargulákom. Išlo o kupovanie podielu cez firmu Turiec, a.s. a Hrnčiar v podstate zariadil, že Gargulák dostal 50 miliónov korún. Otázka znie, či to vtedy primátor nejako využil. Ja tvrdím, že…
(V tejto chvíli mi vypli mikrofón, lebo prešlo 10 minút. Môžete si prečítať, čo som mal pripravené.)
Pokračovanie.
… primátor Hrnčiar nevyužil príležitosť donútiť Garguláka stiahnuť žalobu na mesto a zbaviť sa pohľadávky raz a navždy. Iní tvrdia, že sa s ním nejako dohodol, to už nechávam na vás.
Prešlo ďalších 10 rokov, vymyslená pohľadávka prežila všetky súdy a dnes už má nového majiteľa. Mesto sa márne snažilo domôcť spravodlivosti. Niektorí z vás nevydržali a rozhodli sa, že nebudeme pokračovať.
Pristavím sa trochu pri tom, čo sme my Martinčania videli v posledných 2 mesiacoch. V júni ste tu prijali uznesenie o ochote zaplatiť a dali ste PK faktoringu 20 dní na vyjadrenie. Protistrana tento termín nedodržala, vaša ochota tým mala skončiť. Ale vy sa s nimi bavíte ďalej. Primátor dokonca zorganizoval s nimi ďalšie stretnutie. Nepáči sa mi, že s vami niekto z Bratislavy máva ako s handrou.
Nepáči sa mi, že si nestojíte za vlastným slovom a prijatým uznesením.
Je tu ešte jedna dôležitá vec. Naša slávna transparentnosť. Obhajujete ochotu platiť tým, že sa pominie hrozba z inej žaloby platiť ešte vyššie úroky. Spor o vyššie úroky je v podstate samostatná hrozba. Veď ide o ďalších 10 miliónov eur. Mám veľmi veľkú výhradu, ako nás mesto informuje. Tento doplnkový spor bol donedávna úplne ignorovaný a pri pravidelnom informovaní o kauze sa zatajoval.
Krátko k pánovi Mrázovskému. Čítal som si vaše vyjadrenie v dôvodovej správe a OK, nemusím mať rovnaký názor. Pri hodnotení vašich právnych odporúčaní som zdržanlivý. Avšak v matematike som dobrý. Vždy som bol, aj na matematické olympiády som chodil 🙂 Pán Mrázovský, ten nepodarený pokus s obhajobou našich akože úspechov pomocou percent ste si fakt mohli odpustiť. Akých 54 % pre Martin? Aj keby sme prišli len o jedno euro, aj tak je to stopercentná prehra mesta a občanov, lebo pravda je na našej strane.
Čo dodať? Žiaľ v tejto kauze sa politike nevyhneme. Neustále sa sťažujeme, že nerozumieme rozhodnutiam niektorých prokurátorov. Že popierajú vlastné slová, že zaprú aj svoj vlastný nos medzi očami. Podľa nášho ústavného systému generálnych prokurátorov dosadzujú a tým aj ovládajú politici. Máme primátora člena vládnej koalície. Jeho stranícka kolegyňa je ministerkou spravodlivosti. Keby veľmi chceli, spravili by si tam poriadky. Zdá sa však, že niekto s justíciou, ani s týmto prípadom pohnúť nechce. Otázka je, kto to nechce?
Ďakujem za pozornosť.