Jedno múzeum v Martine už máme. Dnes sem prídu iné kúsky. Marxistická vykopávka a jeho terakotová armáda. Zvonka červená, zvnútra dutá.
Predčasná smrť je smutná. Každá. Ale vytĺkať kapitál z emócií prostých a neinformovaných fanúšikov je nechutné. Najmä ak je smerácka verzia úmrtia Milana Lučanského založená na absolútne nelogickej konštrukcii, čiže úplne bláhová.
Bývalý policajný prezident, pracujúci pre vládu Fica, bol vraj zavraždený novou vládou. Na otázku, komu by jeho smrť prospela, ponúkajú doslova revolučné vysvetlenie. Naisto by prospela Matovičovi a Lipšicovi, lebo na nich všetko vedel.
Na otázku, prečo ich teda už pred rokmi nezavrel do basy, kým bol policajným prezidentom a kým mal Smer celý štátny aparát pod palcom, neodpovedajú. Vlastne, ani si ju nekladú. A to je ten problém. Oni si otázky nekladú, oni len čítajú Venceremos statusy a tam sa to nepíše.
A už vôbec si nekladú inú otázku. Šéf polície počas obdobia, keď si oligarchovia a kadejakí vybavovači dokázali vybaštrnkovať a vykočnerovať beztrestnosť, určite niečo vedel. Ale hlavne, určite mu bolo naznačené, kedy má privrieť oči a pozerať sa iným smerom. Keď sa po zmene pomerov ocitol za stolom oproti vyšetrovateľom, hrozilo, že si spomenie, pri akých príležitostiach musel odvracať zrak. Čo mohlo napadnúť nejakému oligarchovi a vybavovačovi? Že by bolo lepšie, keby si nespomenul? Nie je toto logickejšia otázka?
Škoda špekulovať, ale jedno je isté. Osoh z jeho smrti a strach z jeho prípadných tajomstiev mohli mať smeráci a ich „naši ľudia“. Lebo na Lipšica s Matovičom naisto nič nenašiel. To by ich už dávno zabásol.
Na dnešnej panychíde budú verklíkovať verše z denníka posledného marxistu, ale dôkazy o vražde neponúknu. Načo? Pri politikárčení nie sú dôležité. Tam ide práve o ten sociálnodemokratický verklík. Rozdať generálske a iné hodnosti ako sociálne dávky. A ukázať, že aj po smrti sa všetkých svojich ľudí chceme zastať.
Nikto presne nevie, prečo sa to stalo. Pán Lučanský sa zrejme celý život snažil byť dobrý policajt a ocitnúť sa na druhej strane mreží muselo byť pre neho strašné sklamanie. Nevýslovné, nezvládnuteľné. Horšie je, že o to dnes na cintoríne nepôjde. Pôjde o politiku a súdruhov, ktorí v civilizovanom svete patria do múzea. Ak by sa ich pri odchode podarilo odchytiť a oplotiť, v Martine by hneď pribudol druhý skanzen.
