Dnes som prvý raz po Novembri 89 pocítil na vlastnej koži segregáciu. V obchodnom centre odo mňa pýtali pas a QR kód. Pani spomenula akúsi chorobu. Nevyzerala ako lekárka a ja som nevidel dôvod rozprávať sa s ňou o svojom zdraví. Pobral som sa preč. Vzápätí dnu pustila iných dvoch ľudí, ktorí jej ukázali priepustku…
Dnešným dňom som sa oficiálne stal nepriateľom vlády, lebo zo mňa spravila občana druhej kategórie. Zo zdravého občana, s ktorým dodnes nemala nijakú starosť, nijaké výdavky. A budem nepriateľom každej vlády, ktorá ma bude takto obťažovať, postihovať a zhadzovať.
Sused nechcel veriť, že za celý čas koronahystérie som až teraz natrafil na pasovú kontrolu. Nuž, ja k životu veľa nepotrebujem. Mám pochodenú polku sveta a doma mi je celkom fajn. Už nepotrebujem ani toľko cestovať. A už vôbec nepotrebujem veľa štátu a jeho totalitných zákonov.
