Pár kilometrov od Martina na brehu riečky Turiec leží dedinka Ivančiná. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248. Druhá je nedávna, z minulého týždňa. Neďaleko je chránený areál Ivančinské močiare. Na cintoríne majúa krásny tristoročný dub letný. Tento druh duba sa príliš v našich (turčianskych) končinách nevyskytuje.
Dub v Ivančinej hynie. Prežil cisárov, aj svetové vojny, neprežil útok chorého človeka. Sekerou mu dookola popretínal kôru a lyko, rany polial chemikáliou. Osekaný kmeň nedokáže privádzať živiny a vodu hore do koruny. Odumreli listy, čoskoro celý mocný strom vyschne. Rovnako boli zničené aj tri veľké borovice sosny na kraji cintorína. Ťažko sa chápe takéto barbarstvo.
Ivančiná má sto obyvateľov. Vraj je ťažké odhaliť páchateľa. Nechal by som ho s reťazou na nohách do smrti sadiť stromy.
