„Na tom sa zhodneme, že najväčším problémom našej krajiny sú regionálne rozdiely“. Dumal nad rozpočtom 2018 minister financií Kažimír. Naznačoval, že vláda ich už naisto vyrieši a hladovým dolinám poriadne pridá. Piatim miliónom Slovákov, ktorí dokázali prežiť 10 úžasných rokov sociálnej demokracie a nezutekať, sľuboval akýsi trvalo udržateľný model života a nespomenul fakt, že socialisti si budú aj v budúcom roku požičiavať miliardy, aby sa im to tu úplne nezrútilo.
Nuž, na tých rozdieloch sa nezhodneme. Oveľa väčším problémom Slovenska je totiž, že rozpočet nezostavuje vnútorne slobodný minister financií, ale účtovník podľa príkazov svojich mafiánskych pánov. A že cez rozpočet pretečie príliš veľa daňových príjmov od zamestnancov, živnostníkov a drobných podnikateľov, z ktorých si počas redistribúcie do štátnych politík oligarchovia odkroja príliš veľký kus koláča.
Nie regionálne rozdiely, nie preto, že musia, ale je ešte jeden dôvod, prečo financminister a jeho ľavicoví kolegovia takto skladajú rozpočet. Lebo môžu! Lebo za takúto ekonomickú vlastizradu u nás ešte ani jeden bývalý eštébák, ani jeden dnešný politik nešiel do basy a neprišiel o majetky. A ani nepôjde, lebo revolúcia 1989 bola nedokončená a premaľovaní komunisti rýchlo pochopili, že tomuto nežnému národu je radosť vládnuť a že za kradnutie im nič nehrozí. A toto, pán Kažimír, je najväčším finančným problémom nášho Slovenska.
