Áno, aj ja som dúfal, že niektoré mená sa cez Matoviča na konečnú súpisku vlády nedostanú. Ale potom som si predstavil, že z tých 30 rokov od oficiálneho pádu komunistov nám najviac rokov vládli komunisti Mečiar a Fico a hneď ma prešla chuť kritizovať.
Moje očakávania sú prosté. Zmeniť prerozdeľovanie peňazí v štáte. Od oligarchov ku obyčajnej strednej vrstve. Od úradníkov – ku tvorcom hodnôt. 10 miliárd ročne ide na byrokraciu a jej platy. Máme 420 000 zamestnancov verejnej správy. Máme 7600 subjektov vo verejnom sektore. Len riaditeľov je vyše 20 000. Plus 20 000 sekretárok.
Okrem toho máme 3000 starostov a 20 000 komunálnych poslancov. Nezabúdajme na tisícky predražených štátnych objednávok. Od mýtneho tendra, R1 na splátky, až po šialený tunel Višňové, či nákup každej jednej ceruzky a kancelárskeho papiera od vyvoleného dodávateľa. Je zázrak, že toto všetko sme dokázali ufinancovať z daní pracujúcich, živnostníkov a firiem.
Dal som si tú námahu a prelúskal som ten zoznam 7600 subjektov. Keby zo dňa na deň zaniklo 150 štátnych organizácií, nikto by si to ani nevšimol. Sú užitočné len pár dní v roku a pre niekoľkých klientov. Napríklad:
Ústav výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied
Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy
Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Centrum pre liečbu drogových závislostí
Agentúra rozvoja vodnej dopravy
Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu
Úrad pre dohľad nad výkonom auditu…
Polovica z tej armády úradníkov len vyrába papiere a výkazy pre druhú polovicu úradníkov. Obyčajný Slovák pracujúci v súkromnom sektore a vyrábajúci hmatateľné produkty či služby ich potrebuje možno raz za rok. Alebo vôbec. Ale platíme si ich každý mesiac. Však keď sú potrební, nech sa premenia na súkromnú firmu nazvanú napríklad Agentúra rozvoja vodnej dopravy a nech ponúkajú svoje produkty štátu, alebo občanom na komerčnom princípe. Potrebujeme si ich platiť celý rok?
Epidémia a prichádzajúca ekonomická kríza ukazuje ozajstné priority. Základné potraviny, strecha nad hlavou, práca, doprava, lekári. Nadstavba ide bokom. Ľudí zaujíma, kde si môžu kúpiť jedlo. Ako dobre, že niektorí ešte majú kus zeme, pole, záhradku. Nič nie je chutnejšie a zdravšie, ako to čo si sami zasadíme a vypestujeme.
Bohužiaľ v obchodoch sú v ponuke na 60 % zahraničné potraviny. Povedzte, je to v poriadku? 500 rokov boli slovenské rodiny a dediny európska špička v pestovaní zemiakov, jabĺk, kapusty, cesnaku, mrkvy… V chove oviec, svíň a kráv. Sebestačné vo výrobe chleba, pečiva, koláčov, syrov, mlieka, vajec… A dnes? Tržby za potraviny a tzv. potraviny (sladkosti, pochutiny bez výživnej hodnoty, nezmysly…) z dovozu sú ročne 4 miliardy eur. Západné firmy sa smejú našej hlúposti.
Zo dňa na deň môžeme poctivým nákupom domácich produktov nechať v tomto roku 2 miliardy eur na Slovensku. Keby 200 000 byrokratov išlo pracovať do poľnohospodárstva a potravinárstva, ušetrili by sme ročne 4 miliardy na ich platoch.
Bolo by toho viac, ale aspoň toto očakávam od vlády Igora Matoviča. Že sa vrátime k nezávislosti od cudziny a už nikdy nás žiadna kríza tak veľmi nedostane do kolien. Že ľudia začnú viac pestovať a vyrábať a menej papierovať. Že zo súčasných 40 daní zostane minimum. Že celkové daňové zaťaženie dramaticky poklesne. Že náš štát bude efektívny a bude robiť, vyžadovať a poskytovať len veci, ktoré ľudia naozaj potrebujú. Že spravodlivosť začne platiť pre každého rovnako. Že budú prosperovať rodiny, mestá a celá naša vlasť.
Oveľa sympatickejšia mi je vláda obyčajných ľudí, než doterajšie vlády oligarchov a komunistov. Tak im Pán Boh pomáhaj.
