Môj syn si v utorok robil úlohu z angličtiny. Prišiel za mnou a hneď som vedel, že našiel nejakú sprostosť. Zadanie bolo vytvoriť ku dvojici viet otázky. Nebolo jasné, či osobitne ku každej, alebo naraz ku obom. Chvíľu sme sa nad tým rozčuľovali, potom sme len mávli rukou a povedal som mu, nech to spraví tak, ako to jemu pripadá správne.
Máme doma troch školákov a podobné pikošky sú v učebniciach časté. Ale aspoň, že niektoré učebnice im dali. Niektoré totiž musíme na začiatku roka dokupovať, lebo peniaze, ktoré dávame štátu idú zväčša na tritisícsedemstopäťdesiat eurové tulivaky pre účastníkov miliónovej konferencie TechMatch viď. https://www.facebook.com/marekbelak/videos/1004937386233285/
Pri takýchto zlých zadaniach mi vždy napadne príbeh o skúške z fyziky na univerzite v Kodani.
Otázka znela: „Popíšte ako určiť výšku mrakodrapu pomocou barometra.“ Jeden študent napísal: „Upevníte dlhý povraz na koniec barometra. Spustíte barometer zo strechy mrakodrapu na zem. Dĺžka povrazu plus dĺžka barometra sa rovná výške budovy.“
Táto vysoko originálna odpoveď tak rozzúrila skúšajúceho, že študenta vyhodil. Študent sa odvolal na základe toho, že jeho odpoveď bola nepochybne správna a univerzita vymenovala nezávislého arbitra, aby rozhodol tento prípad.
Arbiter usúdil, že odpoveď bola naozaj správna, ale nepreukázala žiadne zjavné znalosti z fyziky. Aby sa problém vyriešil, bolo rozhodnuté zavolať študenta a dať mu šesť minút na slovnú odpoveď, ktorá by preukázala aspoň minimálnu znalosť základnými princípov fyziky.
Študent sedel päť minút ticho, čelo mal zvraštené rozmýšľaním.
Arbiter mu pripomenul, že čas beží, na čo študent odpovedal, že má niekoľko veľmi závažných odpovedí, ale nemôže sa rozhodnúť, ktoré sa má použiť. Keď bol vyzvaný, aby sa poponáhľal, odpovedal takto:
„Po prvé, môžete vziať barometer na strechu mrakodrapu, hodiť ho dolu a merať čas, než dopadne na zem. Výška budovy sa potom môže vpočítať podľa vzorca H = 0.5g x t2. Ale barometer bude mať smolu.
Alebo ak svieti slnko, môžete zmerať výšku barometra, postaviť ho na zem a zmerať dĺžku jeho tieňa. Potom môžete zmerať dĺžku tieňa mrakodrapu a jednoducho pomocou priamej úmernosti vyrátať výšku mrakodrapu.
Ale ak ste chceli byť veľmi sofistikovaný, mohli by ste priviazať kúsok špagáta k barometru a kývať ním ako kyvadlom, najprv na úrovni zeme a potom na streche mrakodrapu. Výška sa dá vyrátať pomocou rozdielu gravitačných síl T = 2π√(L/g).
… Alebo v prípade, že mrakodrap má vonkajšie núdzové schodisko, bolo by najjednoduchšie ísť hore, na stene vyznačovať dĺžky barometrov a posčitovať ich.
Samozrejme, ak chce chceli byť len nudní a ortodoxní, môžete použiť barometer na meranie tlaku vzduchu na streche mrakodrapu a na zemi, previesť rozdiel v milibaroch na metre a dostanete výšku budovy.
Ale pretože sme neustále nabádaní, aby sme uplatňovali nezávislé myslenie a používali vedecké metódy, nepochybne najlepší spôsob by bol zaklopať na dvere domovníka a povedať mu: Dám ti nový barometer, ak mi povieš výšku tohto mrakodrapu.“
Tým študentom bol neskorší slávny vedec Niels Bohr, známy návrhom modelu atómu, kde elektróny podobne ako planéty v našej slnečnej sústave obiehajú okolo jadra. Ako prvý Dán získal Nobelovu cenu za fyziku.
Toľko príbeh… Tí, čo si veci overujú, vedia, že nie je pravdivý. Prvý raz ho publikoval Reader’s Digest v roku 1958 a odvtedy bol reprodukovaný v rôznych formách (a s rôznymi ľuďmi inými ako Niels Bohr). Ale učí nás jedno: Niekedy „správna“ odpoveď nie je vždy „správna“ odpoveď.
Musím sa Miška opýtať, čo dostal z tej angličtiny.