Nemám príliš rád elektronické aukcie. Nedajú sa dobre použiť v každom obstarávaní. Zažil som ich z pozície predávajúceho. Vyrábali a predávali sme výrobky ktoré mali objektívne vyššiu cenu ako konkurencia. Už v základnej výbave obsahovali technické riešenia, ktoré konkurencia nemala.
Párkrát sme išli do projektov, v ktorých sa súťažilo cez elektronickú aukciu. Rýchlo sa ukázalo, že bez šance. Stačilo, ak kupujúci nedal do kritérií, že tovar má obsahovať také a také technické vychytávky a tým pádom sme boli oproti jednoduchým (zväčša čínskym) strojom okamžite v nevýhode.
Aj keď technická vyspelosť našich zariadení prinášala zákazníkovi úspory počas dlhodobej prevádzky (hlavne lacnejší servis), extrémne nízka obstarávacia cena konkurenčného stroja bola vo výsledku (nákupná cena + servis) pre nás nedostižná.
Po krátkom čase sme upustili od účasti v takýchto aukciách. Našimi zákazníkmi sa preto stávali iné „typy“ firiem, viac zamerané na kvalitu, technické riešenia poskytujúce operátorom menšie riziko havárií, škôd a podobne.
Nemám dôvod sa zastávať Blanára, jeho úrad predsa podrobujem kritike už dlhodobo. Nepoznám detailne technickú špecifikáciu cétečiek Siemens, ani víťazných od General Electric. Zdá sa ale, že žilinský predseda má v jednom pravdu. Siemens mohol aukciu vyhrať a nejako zvláštne ju nevyhral.
Kto osobne zo Siemensu robil aukciu, keď si nevedel zrátať, ako má postupovať, aby vyhral? Kritériá im boli známe (ak sa im nepáčili, mali ich spochybniť skôr, kým bola na to lehota).
Je prakticky nemožné, aby predávajúci (zamestnanec Siemensu – obchodník) nemal vedením svojej firmy odsúhlasené, akú najnižšiu cenu (kompletnú) ponúknu a ako budú postupovať. Podľa všetkého sa zdá, že kam až s cenou zídu stanovené mali, ale nejako to „domrvili“. Prečo pochybili? Bol neschopný len ten zamestnanec Siemensu, ktorý zapisoval ceny počas aukcie do formulára, ale aj jeho nadriadení?
Blanár správne hovorí, že Siemensu stačilo ten balík 1,447 milióna rozdeliť medzi cenu a servis tak, že to mohli s prehľadom vyhrať. Iná vec, je či predseda Žilinského samosprávneho kraja musel po skončení súťaže zmluvu s firmou Intes Poprad, podpísať. A to si už dovolím veľmi veľmi pochybovať.
Na začiatku som napísal, prečo nemám príliš rád elektronické súťaže. Čo keby Blanár, vidiac aké sú kompletné vysúťažené ceny, zmluvu nepodpísal a šiel rovno za zástupcami Siemensu? Keby im natvrdo povedal, že ich cena je fajn, len ju musia ináč rozpísať. A do iných kolóniek (predajná cena, servis, prefinancovanie). Ušetril by z rozpočtu kraja 825 tisíc (určite) a ušetril by si hádky s Beblavým (možno).
Niekedy sa ukazuje tradičné obchodovanie a sedliacky rozum výhodnejšie, než aukcie podľa príkazov Európskej únie. A keď už hovoríme o systémových záležitostiach, pokladáte za normálne, aby štát namiesto nakupovania priamo u výrobcu (v tomto prípade General Electric) išiel do Popradu a bral drahú zdravotnícku techniku od nejakého priekupníka? Priekupníka, lebo aj ten servis bude robiť General Electric Slovensko. Koľko percent si Intes nahadzuje na dovezené prístroje? Nie je to zase len jedna z firiem, ktoré boli vytvorené na vyhrávanie verejných obstarávaní a cicanie peňazí zo zdravotníctva? Aj preto sa Blanárovi ťažko vysvetľuje, že nákup bol v poriadku.
Mimochodom, viete, že cétečko (z anglického CT, alias CT scanner, alias Computed Tomography scanner) je zľudovený názov pre počítačový tomograf?