Moji kamaráti Tomáš Jurko, Lukáš Šamaj, jeho manželka Lenka a ešte Martin Demovič sa boli včera večer prejsť peši za panelákmi popri Fatre ku Campu di Martin. Na fotke je vľavo závod, kde plnia minerálnu vodu Fatra.
Poznám tú cestu ako svoju dlaň. Doslova. Bývali sme hneď pri nej, chodili sme tam ako deti na prechádzky a naberať si zadarmo najlepšiu slovenskú minerálku do fliaš. V lete 1973 som sa tam učil bicyklovať na malom modrom Pionieri a rodičom som predvádzal serpentíny, kým som nepreletel ponad predné koleso a nezakrvavil si dlane a koleno.
Prešlo vyše 40 rokov a na cestičke, kde sa dodnes chodia ľudia zo sídliska prechádzať, číha nebezpečenstvo.
Piatková večerná prechádzka štyroch mladých lekárov mala tvrdú dohru. Zastalo pri nich policajné auto a každý dostal 10 eurovú pokutu. Nemali na sebe reflexné prvky.
Skutočne neviem, ako mám slušne ukončiť tento príbeh… Nákupný maniak Kaliňák ide prijať 2500 nových policajtov. Asi má pre nich novú náplň práce. Pokutovať serióznych ľudí na prechádzke pri sídlisku.
Mimochodom, tá cesta je prakticky bez áut, je to slepá ulica. Ráno a poobede tam chodí pár zamestnancov Fatry a na jej konci sú záhradky. Žiadna hustá premávka tam nikdy nebola ani nebude.
Marcové voľby sú šancou poslať tohto ministra vnútra na smetisko dejín.
