Dnes si pripomíname vyhlásenie autonómie Slovenska z roku 1938. Vtedy prvý raz vznikla oficiálna slovenská vláda, slovenský parlament a hranice Slovenska, ako územia štátotvorného slovenského národa.
Vláda v Prahe konečne aj na papieri uznala, že existuje slovenský národ, súhlasila s používaním slovenského jazyka (dovtedy bol len československý jazyk) a pražský parlament to schválil ústavným zákonom. Dovtedajšia unitárna republika sa zmenila na federatívny štát s pomlčkou.
Keby mocou oslepení masarykovci a benešovci hneď po októbri 1918 dodržali sľuby dané Slovákom v Pittsburskej dohode, možno by spoločný štát vydržal dodnes. Mimochodom, dobre, že boli takí arogantní, lebo urýchlili proces vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Žiadny hrdý národ predsa nebude donekonečna počúvať, že si nedokáže spravovať sám svoje územie. Ani že nemá dosť futbalistov a cyklistov schopných súťažiť na medzinárodnej úrovni.
Nič neposilní národné povedomie viac, ako urážky a podceňovanie. Čechoslovakisti dostali 6. októbra pred 81 rokmi v Žiline na frak. Misia pod heslom Slovensko Slovákom bola naplnená.
Situácia sa zopakovala. Benešove sľuby z Londýna, nedodržané. Ani jeho ideologickí pohrobkovia sa nepoučili a tak po páde komunistického režimu prišla ďalšia „autonómia“. Tentokrát definitívna. Ale to už je iná kapitola.
