Mestskí poslanci poslali do schránok noviny. Na titulnej strane oznamujú, že riešia NÁŠ problém – nútenú správu. Aká je však pravda? Poslanci riešia SVOJ problém. A síce stratu dôvery!
Donedávna platilo, že hrozí prehra v kauze Martinské hole, strata peňazí a majetkov, ale nútená správa je tým najlepším riešením a mesto vlastne chráni. Boli toho plné médiá. Straty podielov mesta vo firmách sa vraj nestanú, ani o vodu sme sa nemali báť, keď Hrnčiar vyzbieral 18 tisíc podpisov. Aj špeciálne riešenie pre Turvod mal vymyslené a všetko mal pod kontrolou. Dokonca v utajenom režime, aby sa protistrana nedozvedela naše úžasne naplánované akcie.
Všimnite si obrovskú zmenu. Kam sa stratilo odhodlanie bojovať za spravodlivosť pre Martin a nevyplatiť výpalníkom ani cent? Už nie je problémom pohľadávka, alebo banditi z Bratislavy, alebo hroziaca strata 9 miliónov eur. Už je jediný problém NÚTENÁ SPRÁVA. Chcete vedieť prečo?
Lebo primátor už na mesto zvysoka kašle. Vie, že dožíva, vie, že ho už nikto v Martine neberie vážne a napokon, za plat 1 euro mesačne sa predsa nebude namáhať.
Lebo väčšina jeho poslancov cíti, že padajú spolu s ním. Netransparentná ochota zaplatiť prv, než sa využijú ozaj všetky možnosti nie je nič iné, len pokus zachrániť si poslanecké miesta. Ak chcú mať šancu na zvolenie, potrebujú sa občanom predvádzať, pomastiť im bruchá. Samozrejme, najradšej za mestské peniaze. A tu je ten problém.
Kým je mesto v nútenej správe, nemôže míňať rozpočet na radovánky. Základné funkcie (chod úradu, školy, sociálne veci, doprava, odpad…) sú povolené. Aj havarijné situácie sa riešia (pešia zóna, podchod, cintorín, pieskoviská…). Lenže toto niektorým poslancom nestačí. Pred voľbami totiž vo svojich mestských častiach veľa sľubovali. A ako vždy dúfali, že sa to z mestských peňazí (dotácie) zrealizuje a ľudia ich budú voliť, kým na poslaneckých stoličkách nepomrú. Nútená správkyňa Jana Tomšíková nemá pre tento zabehnutý kolobeh pochopenie, ani oporu v zákone.
Ostáva jediné. Treba sa zbaviť nútenej správy. Čo na tom, že otočíme o 180° a banditom odsúhlasíme 9 miliónov. Veď sa to dá prezentovať ako záchrana ďalších 5 miliónov. Ako keby niekto veril, že 25 % úrok skutočne hrozí. Nie, to si ani choré slovenské súdy nedovolia, to by ozaj prišli na rad sekery a lopaty. Ale pokúsiť sa stoprvý raz oklamať stokrát podvedeného Martinčana nie je zlá myšlienka, však páni z radnice?
A tak idú do schránok noviny. V nich iniciátor kapitulácie
poslanec Kašuba manipuluje občanov hneď niekoľkokrát:
– vraj dlhá diskusia (na to, aký zásadný krok spáchali, debata nebola skoro
žiadna)
– vraj doplatok istiny (asi nemá šajnu, koľko je istina a koľko úroky)
– vraj obchodné podiely mesta nie sú chránené (doteraz všetci vyhlasovali, že
sú)
– vraj šance v spore podľa analýz sú veľmi malé (analýzy nikomu
neukázali).
Presne v siedmich článkoch sa opakuje a sľubuje: Dalo by sa, keby nebola nútená správa, šlo by to, ale nútená správa nás nepustí, bude to, ale až keď sa skončí nútená správa.
Počujte, mne sa tá nútená správkyňa celkom zapáčila. Aj keď sa na mňa na mestskom zastupiteľstve občas hnevá, že sa ako občan príliš starám. Minule som jej povedal, že som rád, že ju tu máme, lebo ľudia v Martine hovoria, že sa aspoň menej kradne.
