Budúcu nedeľu má byť v Katalánsku referendum o nezávislosti a vlastnom štáte. Ak sa pýtate, čo je a kde je Katalánsko (Catalunya), takisto sa vo svete pred rokmi pýtali čo je a kde je Slovensko. Poznali len Čekoslovakiu a Čekov. Slovákov málokto.
Katalánci sú 7 miliónový národ tisíc rokov žijúci na Pyrenejskom poloostrove v dnešnom Španielsku, s podobným osudom a národnými túžbami ako my. Len ten ikonický klub ako FC Barcelona nemáme. Majú svoju reč, svoje územie, svoje hlavné mesto, parlament, aj vládu.
V roku 1991 mi v Barcelone ukazoval vtedajší katalánsky prezident Jordi Pujol starodávnu zasadaciu sálu v ich národnom parlamente a rozprávali sme sa, ako sa získava svoj národný štát. My sme vtedy boli v područí Čechov, oni pod nadvládou Španielov.
Vravel, že idú na to pokojne, dlhodobo a ich čas príde. Za základ považoval túžbu Kataláncov riadiť si svoj osud. Mali plné zuby urážok Madridu, že nemajú na to, aby si vládli sami. Veľmi mi to niečo pripomínalo.
Dovoľte malé odbočenie…
V tom čase slovenský predseda vlády Mečiar bol tvrdý federalista, ktorý si život bez Prahy nevedel predstaviť a označoval nás separatistov za separatistov! Ak neviete v čom je rozdiel, tak vysvetlím.
Separatista s výkričníkom znamená zlý separatista. Zlý pre dominantný národ v spoločnom štáte, ktorý nechce prísť o menšieho brata, svojho otroka. A zlý pre svetové médiá, ktorým sa nehodí samostatné Slovensko z iných dôvodov, napríklad imperiálnych, ideologických a náboženských.
Tragédia vzniká, keď reprezentácia národa (prvá Mečiarova vláda) dobrovoľne trvá na zotrvaní v chomúte a najodvážnejšiu časť svojho národa nálepkuje aj s tým výkričníkom.
Separatista bez výkričníka už ani nie je separatista, ale budovateľ svojho štátu, na čo má prirodzené právo.
Fraška nastáva, keď z pôvodného zapredanca sa neskôr stáva dobrý separatista bez výkričníka (druhá Mečiarova vláda).
Komédia sa stupňuje, ak sa dominantný národ separuje zo spoločného štátu skôr, než ten zotročený (Klaus nemal nervy naťahovať sa s nami a rozhodol sa manažovať rozchod, lebo videl, že ak bude počas delenia na čele Slovákov truhlík Mečiar, tak nás môže obrať aj o posledné gate).
Na konci predstavenia sa z bezcharakterného hráča stáva režisér, ktorý sa pchá do učebníc, akoby od samého začiatku on bol ten dobrý separatista budovateľ. Človek, ktorý označoval Slovákov od 1989 žiadajúcich samostatnosť za separatistov! a liezol Prahe do zadku, kým ho nevyrazili, sa necháva teraz opisovať ako zakladateľ štátu. Hlinka a jeho nasledovníci sa musia v hrobe obracať.
Toľko pre mladších, ktorí nezažili čechoslovakizmus a príliš vzniku štátov nerozumejú. Poďme späť, lebo práve sa stupňuje označovanie Kataláncov za separatistov! a dokonca hrozí násilný konflikt.
Jednu vec mi vtedy pred 26 rokmi prezident Pujol povedal. Že vydržali storočia a nejaký rok už vydržia, ale svoj štát raz mať budú. Ja som mu odpovedal, že my to máme podobné, ale že ja si chcem svoj štát užiť ešte za svojho života a nemienim čakať dlhé roky.
Bavili sme sa aj dvoch alternatívach, ktoré pri vzniku štátov môžu nastať. Pokojná cesta, alebo s násilím. Zhodli sme sa, že o tom, či vytvorenie štátu bude sprevádzať násilie, nerozhodujú žiadatelia, ale centrálna moc (Madrid, Praha) ak jej prepne a začne skúšať zlikvidovať prirodzený proces vývoja národa, ktorý nemá nikde svoj štát a zamýšľa si ho vytvoriť. Obaja sme vyslovili nádej, že k tomu nedôjde.
Priznám sa, že v duchu som vtedy pripúšťal, že pražskí čechoslovakisti budú schopní aj násilia. Našťastie bol opak pravdou. Najmä preto, že motorom rozdelenia bol Klaus, ktorý nemal čas ani záujem riešiť neposlušných Slovákov a úplne spacifikoval niektoré vtedajšie militantné české postavičky.
Viete čo som vtedy nepredpokladal? Že z Madridu by raz mohli prísť hrozivejšie chmáry, než u nás vtedy teoreticky mohli prísť z Prahy. Náš separatizmus prebehol našťastie bez zatýkania, či streľby. Dnešné kroky centrálnej španielskej vlády sú však doslova desivé.
Nielen masívna mediálna propaganda. Vraj referendum usporiadať nemožno, vraj by bolo protizákonné, vraj neviem čo všetko… Mimochodom, povedzte mi jeden štát v dejinách, ktorý vznikol bez porušenia zákonov a poriadku v predošlom celku. Nový národný štát vždy zmení status quo, vytvorí nové prostredie a je mu jedno, ako pokračuje život na zvyšku bývalého spoločného územia.
Svet uznáva, že na toto má každý národ nárok. Volá sa to sebaurčovacie právo. Bohužiaľ, neplatí pre každého rovnako.
Svet sa hrá na demokraciu, aj Španielsko jej má plné ústa. Veľmi zle pôsobia
razie a zatýkania organizátorov katalánskeho referenda, zhabanie 10 miliónov
hlasovacích lístkov, či posielanie lodí s tisíckami policajtov do
barcelonských prístavov.
Zdroje:
https://www.bloomberg.com/news/articles/2017-09-21/spain-hires-cruise-liner-to-house-police-in-rebel-catalonia
http://www.zerohedge.com/news/2017-09-21/spanish-police-mount-force-16000-catalan-port-raid-government-offices-tensions-mount
http://catalannews.com/politics/item/three-boats-for-additional-police-arrive-in-catalonia
Hovorca katalánskeho parlamentu povedal novinárom: „Robia veľkú chybu. My sme chceli len hlasovať a oni vyhlásili vojnu.“
Je sebecká doba a ľudí viac zaujíma, či sa ligové derby Real Madrid – FC Barcelona stane minulosťou, než sväté práva nejakého starého národa na severovýchode Pyrenejského poloostrova. Bez obáv. Rozdelenie by sa vôbec nemalo dotknúť organizácie La Ligy a najlepší klub sveta by normálne pokračoval v najvyššej španielskej súťaži.
Iná otázka je, či Katalánsko automaticky zostane v Európskej únii. Tu sa ponúka jedno zábavné riešenie a Catalunya by nahradila UK, kus za kus. Ani zlaté hviezdy na modrej okupačnej handre (ako hovoríme my euroskeptici) by sa nemuseli vystrihovať. Prípadne, ak bude Madrid trvať na nepripustení nového štátu do EÚ, tak si Katalánci môžu gratulovať hneď dvakrát.
Akokoľvek sa napätie stupňuje a tvrdých vyhlásení a príprav pribúda, je možné, že Madrid napokon napodobní Prahu a z vojny vycúva. Barcelona je pripravená do 48 hodín po úspešnom referende vyhlásiť a založiť svoj štát. Odvážni Katalánci na tom pracujú celé roky a desaťročia. Mocne dúfajme, že Katalánsko vznikne pokojne a to už budúci mesiac.
Pamätáte, čo mi povedal ich prezident? Túžbu národa mať svoj štát nemožno zastaviť.