Prezidentka dnes spomínala na príchod Červenej armády do Bratislavy 4. apríla 1945. Aj pár vetami na fejsbuku. Niekto jej poradil, že nesmie chýbať pripomienka, že slovenský štát vyvážal svojich občanov na smrť.
Neprekvapuje, že na Veľkú Noc držal sionistický denník SME titulný článok „Prečo ľudia oslavujú vojnových zločincov a čo s tým“. Denník SME nikdy neskrýval nenávisť voči slovenským katolíkom, tak prečo by na najväčší sviatok nemal rozmetávať hnoj vo veľkom?
Musela sa podobným štýlom prezentovať aj prezidentka? Práve dnes? Prevažne katolícke Slovensko je naladené sviatočne, vľúdne a myslí na budúcnosť. Ale zlí radcovia jej napísali do statusu, že sa máme cítiť previnilo, lebo pred sto rokmi sme neurobili všetko správne. Neverím, že to písala ona. Alebo ju úplne zmagorili? Ešte pred dvomi rokmi to bola iná žena. Niečo o tom viem.
V statuse doslova píšu: „Slovenský štát posielal vlastných občanov na smrť alebo ťažké práce len pre ich príslušnosť k menšine. Posledný transport politických väzňov do koncentračného tábora Mauthausen bol z Bratislavy vypravený krátko pred jej oslobodením, 31. marca.“
Akú súvislosť to má s príchodom Červenej armády? A prečo spájajú nespojiteľné? Nielen spomenutý posledný transport, ale všetky transporty od jesene 1944 boli akciou Nemecka, nie Slovenska. Slovensko totiž v roku 1942 transporty zastavilo. Keby nebolo partizánov a hlúpeho povstania, neprišli by sem vojská Wehrmachtu dať do laty nespoľahlivého partnera, ktorý nedokáže ochrániť stáročné pokojné nemecko-slovenské dediny, cestujúcich vo vlakoch a nenapochodovali by spraviť poriadky s vrahmi a diverzantmi.
Takže si treba priznať pravdu. Keby niekto nevyprovokoval nemeckú armádu obsadiť Slovensko, tak žiadne transporty 1944 – 1945 nemuseli byť. Lenže to by v prezidentskej kancelárii museli mať záujem o objektivitu a nie použiť akúkoľvek manipuláciu, len aby vykreslili 1. Slovenskú republiku v najhoršom svetle.
Hrôzy vojny si treba pripomínať. Aj vyvážanie občanov do roku 1942, aj dni, kedy sa vojna chvalabohu skončila. No spomínať sa dá aj bez neustávajúcej propagandy. Ľahko sa teraz píšu progresívne statusy, ale koľkým transportom by zabránili páni poradcovia, keby mali v záhrade Grasalkovičovho paláca naštvatých esesákov s nabitými samopalmi a do okna namierenú hlaveň ťažkého tanku Tiger? Hrdinovia.
