Fejsbukových expertov na zahraničnú politiku je na Slovensku presne toľko, ako hokejových trénerov počas majstrovstiev a infektológov počas koronachrípky. 5 miliónov. A všetci rozumejú najmä Rusku a Putinovi.
Mňa viac baví vnútorná, než zahraničná politika. Považujem štátnu diplomaciu za náročnú disciplínu a málokedy sa ku nej vyjadrujem. Nehrám sa na odborníka na medzinárodné otázky.
Mám nejakú predstavu o záujmoch veľkých svetových hráčov. Rád by som videl Slovensko čo najviac slobodné. Bez diktátu Bruselu, Washingtonu, či Moskvy. S dobrými, predovšetkým ekonomickými väzbami na ktorúkoľvek veľmoc, na hociktorý štát. Ale bez servilnosti.
Neverím, že v prípade nebezpečenstva sa niekto bude príliš namáhať, aby nás zachraňoval. Každý má svojich starostí viac než dosť. Čo tam po nejakých Slováčikoch. Som za to, aby sme boli pripravení postarať sa o seba a územie Slovenska sami. A vôbec, koho sa vlastne máme báť? Kto ohrozuje naše hranice? Kto sa chystá obsadiť naše domy, hory, polia, dediny a mestá?
Páčilo by sa mi predĺžiť líniu neutrálnych štátov, aby vznikol pás Švajčiarsko, Rakúsko a Slovensko. Nepovažujem za vhodné trapošiť v nejakom pakte, ktorý nás aj tak neberie vážne.
Za posledných 80 rokov územie Slovenska napadli, alebo proti nám použili vojenskú silu, viaceré štáty. Nemci 1938 Petržalka, Poliaci 1938 Orava, Česi 1939 Homolov puč, Maďari 1939 Malá vojna, Američania 1944-45 letecké nálety, Sovietsky zväz 1944-45 partizánski výsadkári, Nemci 1944-45 potlačovanie povstania, Sovietsky zväz 1945 prechod frontu, Sovietsky zväz – Varšavská zmluva 1968 záchrana socializmu. Dnes všetci z nich hovoria, že si želajú mier, tak z koho máme strach? Z Číňanov? To akože sem napochodujú a zamurujú nás ako Tibet?
Po udalostiach na Kryme a v Donbase som si do poznámok ku línii neutrálnych štátov pridal aj Ukrajinu. Možno zo súcitu s podrazom, ktorý sa na nej pácha.
V decembri 1994 pristúpila Ukrajina po medzinárodnom tlaku na dohodu. Vzdá sa jadrových zbraní, ak USA, Rusko a Veľká Británia zaručia jej bezpečnosť a celistvosť.
Memorandum podpísali v Budapešti Bill Clinton, Boris Jeľcin, John Major a je pomerne stručné. Šesť bodov. Tu je originál. Preklikajte sa na tretiu stranu:
Memorandum-Buapest-1994Trošku zhrniem. V prvom článku sa strany zaviazali rešpektovať suverenitu, existujúce hranice a nezávislosť Ukrajiny. V druhom článku potvrdzujú záväzok zdržať sa hrozby, alebo použitia sily voči územnej celistvosti, alebo politickej nezávislosti Ukrajiny a záväzok, že žiadna z ich zbraní nebude použitá proti Ukrajine.
Nepíše sa tu o žiadnej výhovorke a podmienke, že v prípade vnútroštátneho vývoja, ktorý sa niekomu nebude pozdávať, môže do situácie vnútri Ukrajiny (v práve uznaných hraniciach) niekto zasiahnuť vojenskou silou. Bohužiaľ, takto arogantne argumentoval ruský minister zahraničia Lavrov po zabratí Krymu. Vraj Moskva sa nezaviazala, že bude uznávať výsledok ozbrojeného štátneho prevratu. Tým zároveň povedal, že články 1 a 2 ho netankujú.
Ukrajina je unitárny štát a skladá sa z 24 oblastí. Osobitné postavenie mal Krym (autonómna republika) a mesto Sevastopoľ (dohodnutá spoločná základňa ukrajinskej aj ruskej čiernomorskej flotily). V Luhanskej a Doneckej oblasti postupne rástol odpor proti Kyjevskej vláde. Keď Rusko obsadilo Krymskú republiku, napätie sa v nich vystupňovalo tak, až vypukla občianska vojna. Tieto dve oblasti sa vyhlásili za nezávislé republiky a robia všetko pre to, aby sa pričlenili k Rusku.
Rusko samozrejme tieto snahy podporuje. Veď kto by si nechcel zväčšiť územie? S Krymom to Rusom vyšlo, ostatné veľmoci sa tvárili, že nič nevidia. Nikto nechcel riskovať tretiu svetovú a súboj jadrových zbraní.
Prosto, Ukrajinci majú smolu. Jadrový arzenál odovzdali a teraz sa nemajú čím brániť. Verili, že hranice majú ošetrené memorandom, zabudli, že zrady sa stávajú. Napríklad Česi si často pripomínajú Mníchovskú.
Východ Ukrajiny je na tom zle. Strieľa sa, umierajú civilisti. Prekročenie ukrajinských hraníc ruskou armádou by bolo porušením dohody. Moskva radšej „len“ prilieva olej do ohňa. A skúša kam môže zájsť. V auguste 2014 prešiel ruský vojenský konvoj za ukrajinskú štátnu hranicu. Reakcia sveta bola jednoznačne tvrdá a odsudzujúca, ale pozoruhodné bolo, že to Rusi vôbec skúsili. Že si otestovali, čo sa stane.
Takže. Hands off Ukraine! Vy špiny americké prašivé, čo si myslíte, že si za doláre všetkých kúpite. A rovnako. Руки прочь от Украины! Vy svine ruské boľševické, čo si myslíte, že môžete krivo prisahať, keď máte mocnejšiu armádu.
A vôbec. Ruky preč od Ukrajiny! Vy všetci, čo ste sa chcete ulakomiť na jej nesmierne prírodné bohatstvo a úrodnú zem. Donútili ste Ukrajincov odovzdať jadrovú výzbroj, tak teraz dodržujte slovo a nemiešajte sa do jej vnútorných záležitostí a garantujte jej hranice.
