Predpokladom je tradícia a historický vývoj, ktorý napokon vyústi do oficiálnych písomných aktov Vatikánu.
Úcta k Panne Márii sa dostala k našim predkom už prostredníctvom prvých kresťanských misionárov. Mariánsky kult patril k ústredným kultom na Veľkej Morave. Na tento nadviazalo Uhorské kráľovstvo, ktoré sa dokonca honosilo titulom Mariánske kráľovstvo (Regnum Marianum).
Pre veriacich v rôznych storočiach znamenala mariánska úcta dôležitý zdroj posilnenia viery. Náš malý národ nezmizol z mapy a udržal sa počas dlhých dejín, pričom svoj ťažký osud a utrpenie často spájal s utrpením Božej Matky.
Od 14. storočia sa u nás rýchlo ujímala úcta k Bolestnej Matke Božej. Táto úcta prerástla do úcty k Sedembolestnej Panne Márii. Dôležitým impulzom bolo zavedenie jej sviatku pre celú rímskokatolícku cirkev pápežom Benediktom XIII. v roku 1727. Prirodzeným strediskom úcty k Sedembolestnej sa u nás stal pútnický chrám v Šaštíne.
Slovenskí katolíci sa koncom 19. storočia rozhodli uctievať ju ako svoju osobitnú patrónku. Slovenskí biskupi oslovili so žiadosťou Svätú stolicu a 22. apríla 1927 pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovaccham gentem (Slávna u slovenského národa) vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za Patrónku Slovenska.
Text dekrétu:
„Slávna u Slovenského národa stojí svätyňa v Šaštíne, na území Apoštolskej administratúry Trnavskej, ku cti Preblahoslavenej Panny Márie Bolestnej. Svätyňu túto už vyše dvesto rokov vyhľadávajú veriaci pre nespočetné milosti, ktorých sa im tu dostáva. Akou láskou a akou zbožnosťou lpia Slováci k Bohorodičke, ktorú vzývajú ako „Sedembolestnú“ vysvitá aj z toho, že všade sa k jej úcte stavali kostoly, že pápež Benedikt XIII. v roku 1727 povolil úctu Sedembolestnej Panny Márie, napokon, že sa jej materinskému príhovoru pripisuje, že katolíci Slovenska boli ochránení od moru inoverectva a zachovaní v pravej viere.
Aby ani v týchto ťažkých časoch neutrpela jednota viery nijakej ujmy, na väčšie posilnenie viery otcov a nábožnosti z príležitosti dvestoročných radostných osláv úcty Sedembolestnej, arcipastieri Slovenska pokorne prosili Sv. Otca pápeža nášho Pia XI., aby dovolil katolíckym Slovákom v loretánskych litániach pridať zvláštne vzývanie ku cti Matky Bolestnej. Svätá Kongregácia obradov schvaľuje úmysel arcipastierov Slovenska a odporúčajúc ho, na základe svojich splnomocnení daných Sv. Otcom, tým spôsobom vyhovela ich žiadosti a prosbe, že dovolila v Loretánskych litániach po treťom vzývaní „Baránku Boží…“ pridať vzývanie: “Oroduj za nás, Panna Najbolestnejšia“, alebo „Matka Sedembolestná“, podľa schválených formúl s odpoveďou: „Aby sme boli hodní zasľúbení Kristových“ a so zodpovedajúcou modlitbou: „Nech sa primlúva za nás…“ atď., alebo „Bože, v ktorého umučení…“ atď., alebo aj inou odobrenou, len aby bola v tejto veci za súhlasu biskupov jednotnosť v diecézach Slovenska. Čomu nesmie prekážať nič protivného.
Dané v Ríme, u Sv. Kongregácie obradov dňa 22. apríla 1927.
+ Card. Vico, biskup portuenský, prefekt. Angelus Mariani, S.R.C. sekretár. S. 43/27.“
Neoficiálna, tradičná patrónka sa týmto stala oficiálnou. O vážnosti vzťahu Slovákov k Ježišovej matke svedčí aj to, že na Slovensku je viac ako 1200 kostolov či chrámov zasvätených Panne Márii, z toho okolo 200 Sedembolestnej Panne Márii.
Zánik Veľkomoravskej ríše, plienenie Tatárov, pustošenie Turkov, povstania, náboženské vojny, absencia vlastného štátneho útvaru, dlho trvajúci národnostný útlak, desaťročia trvajúca ateizácia i súčasné preferovanie materiálnych hodnôt pred duchovnými boli (a sú) veľké bolesti slovenského národa. A predsa náš národ žije a v ňom žije aj úcta k jeho patrónke.
