Od 1. kapitoly prešiel mesiac a stalo sa niekoľko zaujímavých vecí. Po prvé ozval sa Vladimír Franko a na osobnom stretnutí chcel predložiť nejaké dokumenty, ktoré mali spresniť moje vraj nesprávne tvrdenia.
Neboli to nejaké dokumenty, ale 212 papierov A4 zopnutých v červenom šanóne. Pre začiatok si z nich pozrime poslednú stranu Zápisnice z predstavenstva spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s., ktoré nasledovalo hneď po Mimoriadnom valnom zhromaždení eseročky, na ktorom si Gargulák nechal odsúhlasiť celý postup.
O tom, ako celé stretnutie s Frankom prebiehalo, bude reč o chvíľu. Ešte predtým sa zorientujme, v akom svete žije dnes mesto Martin a akí poslanci vyhrali komunálne voľby 2014.
- Imrich Žigo, Sieť
- Martin Hudec, Sieť
- Marcel Maťovčík, Sieť
- Tibor Adamko, Sieť
- Bohdan Hroboň, Sieť
- Milan Malík, NEKA
- Peter Kašuba, NEKA
- Marína Gallová, NEKA
- Martin Lechan, NEKA
- Martin Kalnický, NEKA
- Ján Zuberec, NEKA
- Igor Homola, NEKA
- Zita Sekerková, NEKA
- Zuzana Dobríková, NEKA
- Ľubomír Vaňko, NEKA
- Tomáš Zanovit, NEKA
- Martin Makovník, NEKA
- Peter Matejka, NEKA
- Rudolf Kollár, NEKA
- Bruno Horecký, NEKA
- Dušan Kubička, NEKA
- Tatiana Červeňová, NEKA – opozícia
- Peter Török, NEKA
- Stanislav Thomka, SaS
- Alexander Lilge, Smer- SD
- Slavomír Šuch, Smer – SD – opozícia
- Zdenko Kozák, SNS
- Zuzana Badová, OKS
- Jozef Bernát, OKS – opozícia
- Peter Vons, Priama Demokracia – opozícia
- Zuzana Vonsová, Priama Demokracia – opozícia
Napriek tomu, že vo voľbách 16.11.2014 prešli do zastupiteľstva priamo za Sieť len piati kandidáti, primátor Hrnčiar sa môže takmer bezvýhradne spoľahnúť na hlasovanie ďalších 20-21 prevažne „nezávislých poslancov“. Podľa toho aj vyzerajú rokovania. Návrhy mu prechádzajú bez zaváhania, občas sa ozve nejaký protestný opozičný hlas.
Keď som na mestskom zastupiteľstve 4.7.2016 ako občan verejne pred kamerami každému poslancovi položil onú otázku o obchodovaní Hrnčiara s Gargulákom a požiadal som o písomnú odpoveď, akoby som pichol do osieho hniezda. Nielenže niektorí nepochopili, čo znamená písomná odpoveď a začali hneď odpovedať ústne, ale pozabudli aj na to, že oni sú tu pre občanov a nie naopak.
Vyjadrenia Hrnčiarových ľudí boli ukážkou toho, že najväčšia finančná katastrofa v dejinách mesta Martin ich nezaujíma, nerozumejú jej, alebo pravé pozadie prípadu im je úplne ukradnuté.
Medzi občanmi mesta sa často hovorí, že niektorí súčasní funkcionári sú do kauzy namočení. Takéto názory majú živnú pôdu vždy, keď je nedostatok informácií, alebo snaha rokovať za zatvorenými dverami a pritom zdôrazňovať transparentnosť.
Vráťme sa teraz späť ku debate s pánom Frankom. Ak si pamätáte, ako kedysi Vladimír Mečiar dokázal sám seba presvedčiť, že to čo hovorí je pravda, tak rovnaký dojem budete mať z vystupovania „podnikateľa“ Vladimíra Franka.
Tie úvodzovky nepíšem náhodou. Ak niekto zakladá jednu firmu za druhou a robí medzi nimi presuny majetkov, papierov a financií namiesto toho, aby niečo vyrábal, či ponúkal služby, tak si v očiach verejnosti skôr či neskôr získa povesť špekulanta. Ak má niekto kanceláriu povykladanú šanónmi zo súdnych sporov a vyšetrovaní a namiesto vzoriek výrobkov skladuje na parapetnej doske kópie spisov, tak sa nemôže čudovať, že s ním nikto nechce obchodovať.
„Ja som nespôsobil, že kataster nezavkladoval nehnuteľnosti, tu vám dávam list z katastra…“, hovorí Franko. Pozerám list z 10.7.1996 a v ňom je napísané, že v poriadku nie je parcela Lyžiarskeho klubu (Frankova).
„Nepíšete pravdu, že na tej parcele bolo záložné právo, tu si pozrite zmluvu…“ Podáva mi Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 1.1.1996 medzi firmou EUROŠARM s.r.o. a Lyžiarskym klubom Martin. Podpísaní sú Filus a Franko. Majiteľ a štatutár EUROŠARMU Franko splnomocnil zamestnanca Filusa právom podpísať zmluvu s Frankom… Nestíham sa čudovať.
„Nie je pravda, že som sa zmocnil veľkého majetku Lyžiarskeho klubu, ja som do neho vrazil svoje milióny a odkúpil som ho za 31 miliónov…“ Strká mi do rúk Kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 23. apríla 1998 medzi Predávajúcim: Lyžiarsky klub Martin a Kupujúcim: Eurošarm spol. s r.o. kde v článku III. Kúpnu cenu postupovaných nehnuteľností účastníci ustáľujú vzájomnou dohodou na sumu: 1 000 000,- Sk slovom: Jedenmilión Slovenských korún. (citát)
„My sme nechceli mesto obrať o majetok, vložiť majetok akciovky do eseročky nie je podvod…“ A dáva mi zápisnicu z 25.3.2002, v ktorej sa podrobne píše o zmenke a ktorú si ešte raz prečítajte (obrázok hore).
Myslím, že pán Franko sa po dlhých rokoch dumania o prípade, ktorý je výstrahou pre celé Slovensko a o svojom sne vybudovať lyžiarske stredisko začína pohybovať v bludnom kruhu.
Občania sa však chcú z tohto kruhu dostať von. Takže páni poslanci, ak vás odpovede v tejto kauze nezaujímajú, za čo vlastne beriete peniaze? Aby ste zabezpečili kvietky v parku a letáčiky na festivaly? Koho zaujíma, že v čase keď sa prípad rozbiehal, ste ešte neboli poslancami? Ste nimi teraz a už dosť dlho.
Mimochodom, chce sa so mnou stretnúť aj viceprimátor Malík a právnik Ján Mrázovský, ktorý má prípad už celé roky na starosti. Ten kedysi do televízie povedal, že zmenka putovala a menila majiteľa. Keď som sa ho na nedávnom zasadnutí narovinu opýtal, či je zmenka (kópia) v spise, povedal, že niekde tam bude.
Ozaj, a už ste zistili odpoveď na túto otázku? Prečo mesto v roku 2007, keď spoločnosť Turiec, a.s. odkúpila za 50 miliónov Sk obchodný podiel pána Garguláka vo firme Lyžiarske stredisko Martinské hole, s.r.o., zároveň nevyriešilo aj Gargulákom zosnovanú žalobu?