Počuli ste tie sľuby? Dáme minimálnu mzdu 480 eur. Začneme vyplácať 13. plat. Poviete, to je super firma, u takého zamestnávateľa by bolo fajn pracovať. Akurát, že to je úplne ináč. Zvýšiť mzdu nesľubuje ani kamenárstvo v Michalovciach, ani tlačiareň v Námestove, ani farmár v Diakovciach. Sľubuje štát. Ba horšie, nesľubuje, ale diktuje.
Slováci berú reči tradičných politikov s rezervou. Po prvé, 480 brutto je na dnešnú dobu a súčasné ceny brutálne málo. Po druhé, štát diktuje niečo, čo ani sám nedodržiava. Verejný sektor zamestnáva 420 000 ľudí, z nich 27 000 (!) dostáva menej, než má podľa zákona o minimálnej mzde dostať. Paragrafov o mzde máme priveľa. Kuchárky, školníci, upratovačky, opatrovatelia, vodiči, údržbári a ďalší poberatelia tabuľkových platov by vedeli rozprávať, že domáhať sa nárokovateľného príjmu od štátneho zamestnávateľa je problém. Jeden paragraf prikazuje minimálku 435 eur (chystá sa spomínaných 480) a druhý paragraf umožňuje 292, 310, 350, 400… V hrubom, prosím pekne. Čistého ani toľko. Choré, však?
Kto dopustil takéto zákony? Štát momentálne zastupujú právnik Fico (bývalý komunista) a právnik Danko (bývalý privatizér). A ešte jeden Maďar, ale ten omylom a hádam naposledy. Životné skúsenosti týchto bývalých advokátov so zamestnávaním sú biedne. Prvý z nich nikdy nikoho nezamestnal a celý život poberal plat od štátu. Druhý kedysi vytvoril fikciu zamestnania, lebo svojim robotníkom nevyplácal mzdu. Obaja nepoznajú pocit dať niekomu prácu a výplatu. Možno preto teraz ku svojim (štátnym) zamestnancom takto pristupujú.
Vráťme sa ku podstate. Štát minimálku svojim ľuďom nedáva, ale zároveň prikazuje, aby ju všetky ostatné firmy svojim zamestnancom vyplácali. V Michalovciach, v Námestove, v Diakovciach chodia za majiteľmi záujemcovia, ktorí by u nich robili aj za menej. Ak svorne nechcú porušiť zákon, rozchádzajú sa v smútku. Myslíte, že sa občas nedohodnú načierno?
Ako vyjde minimálna mzda podľa nového návrhu? Nie každý uchádzač si uvedomuje, že ak sa dohodne pracovať za novú 480 eurovú minimálku, tak majiteľ bude musieť mať každý mesiac na neho pripravených 631 eur, aby mu mohol dať na ruku 403. Ak ste podnikali, tak viete, že nie vždy sa vám musí dariť. A tých 631 je niekedy celkom dosť. Najmä ak sa nepcháte smerákom do … kancelárie, alebo nepatríte do klubu eurofondistov.
Rozdiel medzi 631 a tými 403 čo dostanete na ruku sú odvody a dane. Tie sa posielajú na účty štátu. Z nich ide časť oligarchom a za zvyšok dostávajú Slováci od svojej republiky služby pre seba. Napríklad ministra Plavčana, etrémistickú jednotku na NAKE, určite nezávislé súdy, ziskovú zdravotnú poisťovňu Penty, 7600 organizácii verejného sektora, atď.
Dá sa vystúpiť zo začarovaného kruhu nízkych slovenských výplat? A zariadiť, aby zamestnávatelia súhlasili s vyššími mzdami? Okrem veľkého zníženia odvodov a daní, ktorému sa Slovensko určite nevyhne, sa ponúka ešte jedno zaujímavé riešenie. Spomeňte si na múdru pastierku, ktorá v ľudovej rozprávke vyriešila požiadavku prísť nahá aj oblečená, aj peši, aj sa niesť. Prišla v jednej pančuche a na capkovi, aby jednou nohou kráčala po zemi. Minimálku tiež treba aj zrušiť aj nezrušiť.
Zhora diktovaná minimálna mzda je ekonomický nezmysel. Darmo túto umelú sociálnu kategóriu uznávajú na popletenom západe, či za Atlantikom. Zdravý rozum hovorí, že ak ju chce predpisovať štát, tak len zamestnancom, ktorých má na výplatnej páske. Kamenár v Michalovciach nemôže predsa diktovať pestovateľovi v Diakovciach sumu pre uchádzača o prácu z Tešedíkova. Rovnako štát nemôže prikázať tlačiarovi v Námestove, koľko má dať nástupný plat kníhviazačovi z Rabče. Mzda je vecou dohody medzi dvomi dospelými ľuďmi, ich mená sú na každej pracovnej zmluve.
Iste, zapýtať si konkrétnu výšku výplaty je pre mnohých Slovákov, ktorým sa konečne nejaká robota rysuje, ťažké a stresujúce. Práve tu môže zohrať štát dobrú úlohu, ak namiesto lyžiarskych kurzov zabezpečí študentom radšej nácvik týchto megadôležitých životných situácií. Alebo nech dá predmet vyjednávanie rovno do učebných osnov.
Prvý článok našej Ústavy tvrdí, že sme demokratický a právny štát. Článok 35 garantuje, že každý má právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. A článok 55 tvrdí, že naše hospodárstvo sa zakladá na princípoch trhovej ekonomiky. Zákonom nariadiť individuálnemu podnikateľovi na akom nástupnom plate sa musí dohodnúť s uchádzačom to nie je trhová, ale centrálne riadená socialistická ekonomika. V poriadku, ak si ju želá väčšina, nech ju tu zase máme. No potom sa za ňu nehanbite a opravte tie vzletné frázy v Ústave.
Motiváciou pre začatie s podnikaním býva snaha o slobodu, peniaze, nezávislosť od šéfov, či získanie možnosti sám rozhodovať nad svojim podnikom. Takéto podnikanie by mal 35. článok zaručiť. Predpisovať konkrétnu mzdu je akosi v rozpore s touto zárukou. A napokon, ako nazvať systém, v ktorom vám štát diktuje ešte aj akú výplatu môžete dať trebárs vlastnému synovi? Demokracia? Ktosi by povedal, že nová diktatúra.
Nie, nechcem zrušiť minimálnu mzdu. Môj návrh znie, nech štát zvýši minimálnu mzdu na 1000 eur. Pre svojich (pretriedených) zamestnancov. A hlavne nech ju potom dodržiava. Tak sa dá dosiahnuť, že aj firmy a podnikatelia začnú dvíhať platy. Súťažou o kvalitných ľudí na všetkých pozíciách. Šikovných na našom trhu práce nie je veľa a podniky im budú musieť núkať viac ako štát. A možno sa vrátia zo zahraničia aj Slováci, ktorých vyhnali naši nepodarení právnici a novodobá mzdová diktatúra.
