Prípad Martinské hole, 2. kapitola

 

Od 1. kapitoly prešiel mesiac a stalo sa niekoľko zaujímavých vecí. Po prvé ozval sa Vladimír Franko a na osobnom stretnutí chcel predložiť nejaké dokumenty, ktoré mali spresniť moje vraj nesprávne tvrdenia.

Neboli to nejaké dokumenty, ale 212 papierov papierov A4 zopnutých v červenom šanóne. Pre začiatok si z nich pozrime poslednú stranu Zápisnice z predstavenstva spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s., ktoré nasledovalo hneď po Mimoriadnom valnom zhromaždení eseročky, na ktorom si Gargulák nechal odsúhlasiť celý postup.

O tom, ako celé stretnutie s Frankom prebiehalo, bude reč o chvíľu. Ešte predtým sa zorientujme, v akom svete žije dnes mesto Martin a akí poslanci vyhrali komunálne voľby 2014.

  1. Imrich Žigo, Sieť
  2. Martin Hudec, Sieť
  3. Marcel Maťovčík, Sieť
  4. Tibor Adamko, Sieť
  5. Bohdan Hroboň, Sieť
  6. Milan Malík, NEKA
  7. Peter Kašuba, NEKA
  8. Marína Gallová, NEKA
  9. Martin Lechan, NEKA
  10. Martin Kalnický, NEKA
  11. Ján Zuberec, NEKA
  12. Igor Homola, NEKA
  13. Zita Sekerková, NEKA
  14. Zuzana Dobríková, NEKA
  15. Ľubomír Vaňko, NEKA
  16. Tomáš Zanovit, NEKA
  17. Martin Makovník, NEKA
  18. Peter Matejka, NEKA
  19. Rudolf Kollár, NEKA
  20. Bruno Horecký, NEKA
  21. Dušan Kubička, NEKA
  22. Tatiana Červeňová, NEKA – opozícia
  23. Peter Török, NEKA
  24. Stanislav Thomka, SaS
  25. Alexander Lilge, Smer- SD
  26. Slavomír Šuch, Smer – SD – opozícia
  27. Zdenko Kozák, SNS
  28. Zuzana Badová, OKS
  29. Jozef Bernát, OKS – opozícia
  30. Peter Vons, Priama Demokracia – opozícia
  31. Zuzana Vonsová, Priama Demokracia – opozícia

Napriek tomu, že vo voľbách 16.11.2014 prešli do zastupiteľstva priamo za Sieť len piati kandidáti, primátor Hrnčiar sa môže takmer bezvýhradne spoľahnúť na hlasovanie ďalších 20-21 prevažne „nezávislých poslancov“. Podľa toho aj vyzerajú rokovania. Návrhy mu prechádzajú bez zaváhania, občas sa ozve nejaký protestný opozičný hlas.

Keď som na mestskom zastupiteľstve 4.7.2016 ako občan verejne pred kamerami každému poslancovi položil onú otázku o obchodovaní Hrnčiara s Gargulákom a požiadal som o písomnú odpoveď, akoby som pichol do osieho hniezda. Nielenže niektorí nepochopili, čo znamená písomná odpoveď a začali hneď odpovedať ústne, ale pozabudli aj na to, že oni sú tu pre občanov a nie naopak.

Spustili zvláštne reakcie, akoby si neuvedomovali, že sú platení z daní Martinčanov na to, aby konali v prospech celého mesta. Ku každej prednesenej faktickej poznámke pripájam komentár, pretože priamo v sále sa už reagovať nesmelo.

Ako prvá hneď vystúpila Hrnčiarova pravá ruka, prednostka mestského úradu Katarína Katinová: „Ja by som chcela reagovať a uviesť pre občanov, keďže som ani nebola vyzvaná, veci na pravú mieru. Keďže tu ikskrát padla otázka na tému zmenky, tak by som chcela verejne teda vyhlásiť, že súdny spor, ktorý vlastne je vedený medzi mestom Martin a danou spoločnosťou sa netýka zmenky. Čiže v žiadnom prípade, keďže sa ho netýka, nebolo možné v roku 2007 zmenku odkúpiť a potom ju nejako roztrhať, alebo zničiť.“

 

Ešte raz pripomínam, že otázka každému poslancovi znela takto:

Prečo mesto v roku 2007, keď spoločnosť Turiec, a.s. odkúpila za 50 miliónov Sk obchodný podiel pána Garguláka vo firme Lyžiarske stredisko Martinské hole, s.r.o., nekúpilo zároveň od pána Garguláka aj zmenku a nezničilo ju?

Pani Katinová buď nepočúvala otázku, alebo naopak presne vedela, prečo rozpráva o niečom úplne inom. Ja som v tej otázke netvrdil, že spor sa týka zmenky. A ona namiesto zamyslenia, prečo sa ten náš občan pýta, to čo sa pýta, nahodila okamžité poučovanie v štýle “ja vám poviem, o čom sa tu treba baviť”. O jej pokuse uviesť vec na pravú mieru alebo o tom, ako málo vie o prípade, si spravia čitatelia úsudok sami.

 

Prv než sa dostali k slovu poslanci, stihol ešte zareagovať viceprimátor Malík: „Ešte predtým si dovolím znova zdôrazniť čo hovorila pani prednostka. Tuná mnohokrát, keď sa hovorí o tomto spore, tak každý hovorí “spor o zmenku”. Tento spor predsa neni spor o zmenku. Táto, tento… je úplne niečo iného, tá zmenka má svoj vlastný život, ona je… to je niečo úplne iné. Tento spor je o navŕšenie vkladu akciovej spoločnosti (navýšenie po slovensky) nepeňažného vkladu v akciovej spoločnosti Martinské hole a.s. Nech sa páči, faktické…“

 

Nuž pán Malík asi rozumie viac, než iní v sále, že nejaká zmenka visí vo vzduchu. Napriek tomu sa ani on nevyjadril k otázke, ktorú som položil a radšej rozprával o súdnom spore. K slovu sa dostali poslanci a ich faktické pripomienky.

 

Marcel Maťovčík: „Ďakujem pani prednostke, že to troška objasnila, aby som to nemusel ja. Marek, ďakujem, že si mňa uviedol ako prvého. Bál som sa, že budem ako jediný, kto ti bude odpovedať… lebo ja som tuná dosť služobne najmladší a ozaj, ozaj sú tu ľudia, ktorí možnože toto tunák zažili toto, celú túto postupnosť tohto sporu od začiatku a pôsobili tunák. Takže ale som rád, že nie som v tom sám, lebo by som sa musel svojim starším kolegom ospravedlniť, že to služobne mne úplne neprilieha… Čo sa týka tých otázok, Marek my sme tuná niektorí od ôsmej, napriek svojej práci sme tunák. Možnože sa dala tá otázka na všetkých povedať, že to čo chceš a potom vymenovať všetkých poslancov. Ušetrili by sme 15 – 10 minút a mohli sme byť ďalej. Takže treba si to tak nejak ujednotiť. Tak ale fajn, oukej, ale aspoň sme si zopakovali všetci zoznam poslancov, ktorí sú zvolení na toto obdobie. Takže ja sa ti Marek budem snažiť určite odpovedať a ďakujem veľmi pekne za tento príspevok.“

Na odpoveď som zvedavý, ale nie som zvedavý, či Marcel musel prísť ráno na ôsmu. Môžem ho zoznámiť s Martinčanmi, ktorí chodia do roboty ráno na šiestu, ak si chcú zaslúžiť výplatu.

 

Martin Hudec: „… si myslíš, že sme tu holubník, alebo čo?“

Ktovie prečo Martin Hudec stráca nervy. Každý poslanec by mal počítať s tým, že od voličov bude dostávať aj nepríjemné otázky. Treba sa upokojiť, v duchu narátať do sto a napísať občanovi odpoveď. Alebo nenapísať a ignorovať.

 

 

 

Martin Makovník: „Ja som čakal, pán Belák, že keď vám odhlasujeme tých 10 minút za tú zmenu, tak to bude niečo duchaplné, niečo čo prinesie do zastupiteľstva nejakú vážnosť, ale toto bolo z môjho pohľadu trápne a teatrálne vystúpenie. Ja som tuná v roku 2007, ako väčšina mojich kolegov, nesedel, mal som vtedy 17 rokov. A vaša otázka znela, čo urobil, alebo prečo nezničil do roku 2007 vedenie mesta, alebo spoločnosť Turiec a.s. pohľadávku. No ja neviem vám povedať prečo. Ja vám odpoviem hneď. Neviem prečo to spravili, alebo prečo to nespravili. Ale ako, čudujem sa, my sme tu naozaj ako povedal kolega Maťovčík, od ôsmej, alebo niektorí od pol ôsmej, od deviatej a vašu otázku ste mohli povedať raz, konkretizovať všetkým poslancom a vedeniu mesta a vyhli by sme sa obratiu o 5 minút nášho času. Myslím, že všetci máme toho tuná už dneska pomerne dosť. A to je asi všetko k tomu.“

Ak je niekto pripravený na odovzdanie poslaneckého mandátu, tak je to pán Makovník po svojom prejave. Ukázal sa ako diktátor, ktorý chce svojmu voličovi rozkazovať, čo sa smie a čo nesmie opýtať a ešte aj ako presne sa to má opýtať, aby ho neobral o 5 minút (zaplatených). Okrem toho by mal niečo robiť so svojou kondičkou, lebo unaviť sa pri sedení za počítačom od ôsmej do druhej s obedovou prestávkou je neobvyklé. Operátori za pásom v Eccu majú tiež dosť. Najmä keď počúvajú, aká makačka je byť poslancom. A zdôvodňovať nevedomosť o kauze mladým vekom je po dvoch rokoch sedenia v poslaneckej lavici naozaj trápne.

 

Stanislav Thomka: „Mne nemusíte ani posielať ten mail s otázkou, lebo moja odpoveď je tá istá ako pani prednostky, že mesto sa nemohlo ani nijak angažovať čo sa týka zmenky a veci, ktoré si vy myslíte, že sa mohlo. Môžem vám dať otázku ja teraz? Môžem vám ju aj poslať mailom, ak mi dáte mail: Čo ste vy robili v 2007?

 

Martinčania, pozor na to, keď budete klásť svojmu poslancovi otázku, čo za vaše peniaze robí pre mesto? Ak oslovíte pána Thomku, namiesto slušnej odpovede sa vám vysmeje arogantnou protiotázkou: A čo robíte vy?

 

Jozef Bernát: „.. máš dosť málo informácií… Môžem povedať toľko, že ak hovoríš o nejakých obchodoch, ani jeden z týchto poslancov čo sú tu, sa týchto obchodov nezúčastnili, tak ako ani ja nie, tieto obchody išli mimo mestské zastupiteľstvo, tak kladieš nesprávne otázky na nesprávnom mieste.“

Práve naopak. Najsprávnejšie miesto, kde položiť otázky, ktoré sa tak veľmi dotýkajú mesta, je poslanecká sála. Možno ešte primátorova kancelária, ale tá je v poslednej dobe prázdna, lebo primátorovanie je pre Hrnčiara momentálne len bokovka.

 

Alexander Lilge: „Vážený pán Belák, moja odpoveď bola jednoduchá, v tom období som bol poslanec Žilinského samosprávneho kraja a nesedel som v týchto laviciach. Čiže ani toľko námahy ste si nedali, aby ste si nezistili, koľko poslancov tu vtedy sedelo a koľko nesedelo. Ale to podstata veci neni. Pretože to tu bolo povedané, poslanci o tom nerozhodovali. To je prvá vec. Druhá vec je, že takou formou ako ste sa chcel dneska predvádzať a dať istú vážnosť vášmu vystúpeniu, podľa mňa ste sa, prepytujem, zhovädil. Druhá vec je teda, že my sme dostali ako poslanci, alebo dostávame možno dva roky, dostatok relevantných informácií o celom probléme – kauze Martinské hole. Ja si netrúfam povedať, že som zorientovaný do detailov a že by som vedel na všetky otázky zodpovedať. Je to téma, ktorá je veľmi komplikovaná, veľmi zložitá. Samozrejme je to mechanizmus, ktorý sa sem dostal možno z iných štátov ešte predtým ako sme vstúpili do Európskej únie, alebo ako sme sa osamostatnili, rozdelili, po osemdesiatomdeviatom… takže on sa proste len uplatnil. Samozrejme prispôsobil sa daným podmienkam, aktualizoval sa, atď, atď. Čiže nejakým spôsobom napádať poslancov, že sú zodpovední za takéto niečo je vlastne nepochopenie, hlboké nepochopenie celého problému, pán Belák. A nabudúce, keď budete vystupovať, poprosil by som, porozmýšľajte najprv o tom čo chcete hovoriť a ako to chcete hovoriť. Aby ste zbytočne neurážal.“

Bývalý viceprimátor sa nám priznáva, že v životne dôležitej kauze nie je zorientovaný do detailov. Neviem, kto sa v tej chvíli viac zhovädil. Za povšimnutie stojí aj to, že ak občan slušne požiada poslanca o zistenie dôležitých faktov, môže to byť chápané ako urážka. No, demokracia ako vyšitá…

 

Marína Gallová: „…Toto tvoje vystúpenie nebolo fér. Možná to bolo play, ako nejaká hra z tvojej strany, ale určite to nie je korektné… Je to vystúpenie, ktoré je polarizujúce spoločnosť… nehrajme sa tu na veľkú politiku. To je taký prvý bod a taký pocit, ktorý som ja mala z tvojho vystúpenia. Tá tvoja otázka, nebudem ti písomne odpovedať, odpoviem ti teraz, tak ako tu sedíme. Ja ako advokátka, pokiaľ by som zastupovala svojho klienta, som viazaná mlčanlivosťou a to nemôžem prelomiť, takže nebudem ani hovoriť kto je môj klient… Pokiaľ sa jedná o trestné stíhanie Vladimíra Franka, neviem o tom, že by bolo podané nejaké trestné oznámenie na neho, na jeho osobu. Vôbec neviem, či je nejaké vznesené obvinenie na takúto osobu, ako ty si povedal. Neviem ani dôvod, prečo by tak malo byť. Možná keby si ma do toho dostal, tak by som ti… Môžeme sa o tom podebatovať. Ja nemám akúkoľvek informáciu o tom, že by bolo trestné stíhanie, alebo že by bola akákoľvek iná trestná vec voči osobe, ktorú ty si menoval.“

Nepochybujem, že počas 14 minútovej doby, ktorá uplynula od vyslovenia mojej otázky sa také informácie nemusia dať zistiť. Predpokladám, že Marína sa časom k tej téme vráti a na príslušných miestach stav spomínaných trestných oznámení zistí. Ako poslankyňa a advokátka má na to výhodnú pozíciu.

 

Na záver debaty si ešte raz zobral slovo viceprimátor Malík: „Ktokoľvek by mal skutočný záujem… vedieť ako tá vec beží… má možnosť prísť na úrad a informácie, ktoré nie sú dôverné, každý dostane… Len poslednú poznámku. Keby sa to bolo spýtalo, tak by sa vedelo, že v čase, keď nie poslanci, a opakujem pred občanmi, nie poslanci a nie mesto kupovalo podiel vo firme, o ktorej ste hovoril, zmenka už dávno nebola v rukách vlastníka podielu, ale už vtedy s ňou narábala správkyňa konkurznej podstaty.

Po týchto Malíkových slovách ostala väčšina poslancov v miernom šoku. Lebo ak po prvom výstupe prednostky Katinovej nadobúdali dojem, že zmenka hádam ani neexistuje, tak po posledných slovách zástupcu primátora asi niektorým došlo, že zmenka hrá v celom prípade úlohu, ktorej by mali začať rozumieť.

Zhrňme si teda postoje súčasných poslancov. Vyjadrenia Hrnčiarových ľudí sú obrovskou ukážkou toho, že najväčšia finančná katastrofa v dejinách mesta Martin ich nezaujíma, nerozumejú jej, alebo pravé pozadie prípadu im je úplne ukradnuté.

Medzi občanmi mesta sa často hovorí, že niektorí súčasní funkcionári sú do kauzy namočení. Takéto názory majú živnú pôdu vždy, keď je nedostatok informácií, alebo snaha rokovať za zatvorenými dverami a pritom zdôrazňovať transparentnosť.

 

Pohnime sa ďalej. Zo štandardnej situácie, keď sa občan pýta poslanca a žiada písomnú odpoveď, sa v pléne zrodila nervozita a podráždenie. Nastalo 30 dňové čakanie na odpovede. Postupne prišlo 6 emailov.

Písomnú odpoveď zaslali poslanci: Imrich Žigo, Jozef Bernát, Dušan Kubička, Ján Zuberec, Martin Hudec, Rudolf Kollár. Dvaja z nich (Bernát, Kollár) skúsili situáciu okolo obchodu Hrnčiara s Gargulákom vysvetliť. Štyria oznámili, že v tom čase neboli poslancami, ale aspoň slušne odpovedali.

Pre týchto 25 martinských poslancov je jeden mesiac na písomnú odpoveď občanovi málo: Marcel Maťovčík, Tibor Adamko, Bohdan Hroboň, Milan Malík, Peter Kašuba, Marína Gallová, Martin Lechan, Martin Kalnický, Igor Homola, Zita Sekerková, Zuzana Dobríková, Ľubomír Vaňko, Tomáš Zanovit, Martin Makovník, Peter Matejka, Bruno Horecký, Tatiana Červeňová, Peter Török Stanislav Thomka, Alexander Lilge, Slavomír Šuch, Zdenko Kozák, Zuzana Badová, Peter Vons, Zuzana Vonsová.

Ich správanie môže byť nápovedou pre voličov, aby si druhýkrát volili zástupcov, ktorým nevadí odpovedať na nepríjemné otázky alebo prísť na zasadnutie ráno na ôsmu. Alebo aspoň zástupcov, ktorí za dva roky stihnú poriadne pochopiť miliónovú kauzu a nebudú sa vyhovárať, že v čase jej vzniku chodili ešte len do školy.

 

Vráťme sa teraz späť ku debate s pánom Frankom. Ak si pamätáte, ako kedysi Vladimír Mečiar dokázal sám seba presvedčiť, že to čo hovorí je pravda, tak rovnaký dojem budete mať z vystupovania „podnikateľa“ Vladimíra Franka.

Tie úvodzovky nepíšem náhodou. Ak niekto zakladá jednu firmu za druhou a robí medzi nimi presuny majetkov, papierov a financií namiesto toho, aby niečo vyrábal, či ponúkal služby, tak si v očiach verejnosti skôr či neskôr získa povesť špekulanta. Ak má niekto kanceláriu povykladanú šanónmi zo súdnych sporov a vyšetrovaní a namiesto vzoriek výrobkov skladuje na parapetnej doske kópie spisov, tak sa nemôže čudovať, že s ním nikto nechce obchodovať.

„Ja som nespôsobil, že kataster nezavkladoval nehnuteľnosti, tu vám dávam list z katastra…“, hovorí Franko. Pozerám list z 10.7.1996 a v ňom je napísané, že v poriadku nie je parcela Lyžiarskeho klubu (Frankova).

„Nepíšete pravdu, že na tej parcele bolo záložné právo, tu si pozrite zmluvu…“ Podáva mi Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 1.1.1996 medzi firmou EUROŠARM s.r.o. a Lyžiarskym klubom Martin. Podpísaní sú Filus a Franko. Majiteľ a štatutár EUROŠARMU Franko splnomocnil zamestnanca Filusa právom podpísať zmluvu s Frankom… Nestíham sa čudovať.

„Nie je pravda, že som sa zmocnil veľkého majetku Lyžiarskeho klubu, ja som do neho vrazil svoje milióny a odkúpil som ho za 31 miliónov…“ Strká mi do rúk Kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 23. apríla 1998 medzi Predávajúcim: Lyžiarsky klub Martin a Kupujúcim: Eurošarm spol. s r.o. kde v článku III. Kúpnu cenu postupovaných nehnuteľností účastníci ustáľujú vzájomnou dohodou na sumu: 1 000 000,- Sk slovom: Jedenmilión Slovenských korún. (citát)

„My sme nechceli mesto obrať o majetok, vložiť majetok akciovky do eseročky nie je podvod…“ A dáva mi zápisnicu z 25.3.2002, v ktorej sa podrobne píše o zmenke a ktorú si ešte raz prečítajte (obrázok hore).

Myslím, že pán Franko sa po dlhých rokoch dumania o prípade, ktorý je výstrahou pre celé Slovensko a o svojom sne vybudovať lyžiarske stredisko začína pohybovať v bludnom kruhu.

Občania sa však chcú z tohto kruhu dostať von. Takže páni poslanci, ak vás odpovede v tejto kauze nezaujímajú, za čo vlastne beriete peniaze? Aby ste zabezpečili kvietky v parku a letáčiky na festivaly? Koho zaujíma, že v čase keď sa prípad rozbiehal, ste ešte neboli poslancami? Ste nimi teraz a už dosť dlho.

 

Mimochodom, chce sa so mnou stretnúť aj viceprimátor Malík a právnik Ján Mrázovský, ktorý má prípad už celé roky na starosti. Ten kedysi do televízie povedal, že zmenka putovala a menila majiteľa. Keď som sa ho na nedávnom zasadnutí narovinu opýtal, či je zmenka (kópia) v spise, povedal, že niekde tam bude.

 

 

 

 

Ozaj, a už ste zistili odpoveď na túto otázku? Prečo mesto v roku 2007, keď spoločnosť Turiec, a.s. odkúpila za 50 miliónov Sk obchodný podiel pána Garguláka vo firme Lyžiarske stredisko Martinské hole, s.r.o., zároveň nevyriešilo aj Gargulákom zosnovanú žalobu?