Sprivatizované za Mečiara

Fabriky sprivatizované za Mečiara (1994-1998) vopred dohodnutým a vybratým kamarátom. Väčšina z nich bola v krátkom čase vykradnutá a vytunelovaná, alebo skrachovaná pre neschopnosť nového majiteľa. V lepšom prípade obratom predaná zahraničiu s obrovským ziskom pre nového slovenského kapitalistu.

Smutným výsledkom bolo prepustených stotisíc zamestnancov, hladové doliny a vznik vrstvy amorálnych zbohatlíkov. Len pár z týchto firiem fungovalo a rozvíjalo sa ďalej pod vedením privatizéra.

Pozrite si, či aj vo vašom meste nájdete zvyšky po Mečiarovej rabovačke a opýtajte sa bývalých zamestnancov a tých, čo si pamätajú.

Podľa údajov z Fondu národného majetku len v jednom roku 1995 rozhodli po osobnom schválení Vladimírom Mečiarom o 370 tzv. priamych predajoch podnikov. Bez súťaže. Dokopy predali (rozdali) podniky v účtovnej! hodnote (nie v tržnej, ktorú by vygenerovala súťaž) 109 miliárd korún  a z takéhoto „predaja“ získali len 31 miliárd.

Špecialitami bolo, že privatizérovi na tie nízke kúpne ceny častokrát stačil ročný zisk danej fabriky, dokonca stačila aj rezerva na jej účte. Vo väčšine im však požičala banka (napríklad VÚB pod vedením Jána Gabriela, neskôr poslanca HZDS), ktorá po krachu firiem tieto pôžičky nikdy nedostala späť.

Po započítaní zlých úverov bola tzv. mečiarovská privatizácia čistá finančná strata a pre Slovensko prepad ekonomiky a nárast nezamestnanosti.

A. TATRASKLO – Trust sklárskych podnikov s centrálou v Trnave.

1. Spojené sklárne v Lednických Rovniach

2. Stredoslovenské sklárne v Poltári

3. Slovenské závody technického skla v Bratislave

4. Skloplast v Trnave

5. Skloobal v Nemšovej

B. SLOVAKOTEXT – Trust textilných, odevných a pletiarskych podnikov s centrálou v Trenčíne.

6. Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku

7. Závody MDŽ v Bratislave

8. Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši

9. Tatraľan v Kežmarku

10. Ľanárske a konopné závody v Holíči

11.Lykové textilné závody v Revúcej

12. Slovena v Žiline

13. Merina v Trenčíne

14. Poľana v Lučenci

15. Tatrasvit vo Svite

16. Slovenska v Banskej Bystrici

17. Pleta v Banskej Štiavnici

18. Trikota vo Vrbovom

19. Odevné závody v Trenčíne

20. Makyta v Púchove

21. Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove

22. Zornica v Bánovciach nad Bebravou

C. SLOVCEPA – Trust podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnymriaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov.

23. Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove

24. Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku

25. Bukóza vo Vranove nad Topľou

26. Grafobal v Skalici

27. Harmanecké papierne v Harmanci

28. Chemicelulóza v Žiline

29. Turčianske celulózky a papierne v Martine

30. Slavošovské papierne v Slavošovciach

31. Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke

32. Drevokup v Ružomberku

33. Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave

34. Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave

35. Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku

D. SLOVCHÉMIA – Trust podnikov chemického priemyslu. V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov.

36. Slovnaft Bratislava, Vybudovaný 1957-1963, v roku 1978 mal 8173 pracovníkov.

37. Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave

38. Matador v Bratislave

39. Benzinol v Bratislave

40. Chemika v Bratislave

41. Petrochémia v Dubovej

42. Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch

43. Chemolak Smolenice

44. Považské chemické závody v Žiline

45. Slovenské lučobné závody v Hnúšti

46. Duslo Šala

47. Chemko Strážske

48. Fosfa Poštorná

49. Chemlon v Humennom

50. Chemosvit vo Svite

51. Slovenský hodváb v Senici

52. Gumárne 1. mája v Púchove

53. Gumárne SNP v Dolných Vesteniciach

54. Plastika v Nitre

E. VSŽ Košice.

Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. V roku  1976 pracovalo v podniku 23 302 robotníkov.

F. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.

55. ZTS Martin n.p.

56. ZTS Detva n.p.

57. ZTS v Dubnici nad Váhom

58. ZTS v Košiciach n.p.

59. ZTS Bratislava

60. ZTS v Komárne

61. Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva

62. Martimex v Martine

63. ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici

64. ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici

65. ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave

66. ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne

67. ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici

68. ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine

69. ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene

70. ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach

71. ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici

G. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.

72. Výroba obuvi:

v roku 1950 11,1 milión párov obuvi

v roku 1960 20,7 milión párov

v roku 1970 28,3 milión párov

v roku 1980 32,8 milión párov.

H. Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom.

73. v roku 1980 mal 16000 pracovníkov.

I. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie

74. národný podnik so sídlom v Bratislave.

J. Trust podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.

75. Bučina Zvolen

76. Drevina Turany

77. Drevoindustria Žilina

78. Smrečina Banská Bystrica

79. Preglejka Žarnovica

80. Piloimpregna Košice

81. Mier Topoľčany

82. Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava

83.Tatra nábytok Pravenec

84. Nový domov v Spišskej Novej Vsi

K. Koncern: Slovenské energetické podniky so sídlom v Bratislave, v roku 1978 mal 20000 pracovníkov.

85. Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch

86. Koncern Elektrárne Nováky

87. Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne

88. Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach

89. Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline

90. Koncern Východoslovenské energetické závody Košice

91. Elektrovod v Bratislave

L. Slovenské energetické strojárne  S.M. Kirova v Tlmačoch.

92. Monopolný výrobca komponentov pre jadrový program na Slovensku.

M. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva.

93. národný podnik v Komárne.

N. Slovenské magnezitové závody v Košiciach mali závody v:

94. v Hačave

95. v Jelšave

96. v Lovinobani

97. v Košiciach

98. v Lubeníku

99. v Banskej Belej

100. v Kalinove

101.v Kunovej Teplici

O. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave.

102. V roku 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov.

P. Trast podnikov Pivovary a Sladovne.

103. v Bratislave, počet pracovníkov v roku 1977 bol 5786

104. Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave

R. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov.

105. Slovlik v Trenčíne

106. Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši

107. Frukona v Prešove

108. Slovenské škrobárne v Trnave

109. Mraziarne v Bratislave

S. Slovakofarma v Hlohovci.

110. závod Liečebných rastlín v Malackách

T. Cementárne a vápenky generálne riaditeľstvo Trenčín.

111. Stredoslovenské cementárne Banská Bystrica

112. Východoslovenské cementárne a vápenky Košice

113. Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava

114. Azbestocementové závody Nitra

115. Výskumný a vývojový ústav  maltovín v Trenčíne

116. Cementáreň Lietavská Lúčka

117. Ladecká cementáreň Ladce

118. Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie

119. Cementáreň Bystré v Bystrom

120. Stupavská cementáreň Stupava

U. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne

121. CALEX Zlaté Moravce

122. Elektrosvit Nové Zámky

123. Kovosmalt Fiľakovo

124. Slovenská armatúrka Myjava

125. Strojsmalt Medzev

126. Strojsmalt Pohorelá

127. Tatramat Poprad

128. Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany

129. Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany

V. Strojstav národný podnik v Bratislave.

130. závod v Bernolákove

131. závod v Novom Meste nad Váhom

132. závod v Záhorskej Vsi

133. závod v Sečovciach

134. závod v Šahách

135. závod v Prešove

136. závod v Senci

137. stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi.


Takže ešte raz, toto je zoznam rozkradnutých podnikov za Mečiara. Len malá časť prežila a prosperuje. Celé Slovensko si vtedy šepkalo, že z každého prideleného podniku musel privatizér odvádzať svojmu bossovi desiatok. Jeden z Partizánskeho vraj akosi pozabudol a bol zastrelený profesionálne z väčšej diaľky. Potom už nemal nikto s platbou do kasičky problém. https://www.sme.sk/c/2104341/anton-jasik-obet-vrazdy-v-partizanskom-bol-udajne-blizky-kruhom-hzds.html

Slovensko sa odvtedy trochu posunulo ďalej. Niežeby prestalo fungovať prepojenie politikov a oligarchov, ale dnes sa už musia na podobné predaje vypisovať súťaže medzi viacerými záujemcami. Šepká sa síce, že často je to len kamufláž a výherca je dohodnutý, ale ako hovorí doktorka z Dědictví: Ovšem, že tomu nevěřím. Vždyť nejsou důkazy.