7. marca 1892 sa v Sučanoch narodil Jozef Turanec. Podľa vojenských odborníkov a z čisto vojenského pohľadu najúspešnejší generál v histórii Slovenskej republiky. Pochádzal z jednoduchej robotníckej rodiny. Za Masarykovej republiky mu pražskí centralisti brzdili kariérny postup hlavne preto, že na prvom mieste bolo u neho Slovensko.
V porovnaní s dnešnými kancelárskymi generálmi dokázal svoje vynikajúce vojenské a veliteľské schopnosti v ozajstných bojoch. Počas prvej svetovej vojny bojoval v rokoch 1914 – 1916 na ruskom a 1916 – 1917 na talianskom bojisku. Počas druhej svetovej vojny boli na základe zmluvy s Nemeckom slovenskí vojaci vyslaní na východný front ako súčasť armád tretej ríše. Pod vedením Jozefa Turanca si vojaci tzv. Rýchlej divízie vzorne plnili úlohy a zároveň si zachovávali profesionalitu a ľudskosť.
Na rozdiel od svojich čechoslovakistických kolegov Goliana a Viesta, Jozef Turanec nikdy nezradil slovenskú vlajku a jeho vlastenectvo bolo slovenské a nie benešovsko-československé. Počas povstania 1944 a terorizovania civilného obyvateľstva neovládateľnými partizánmi mal ako hlavný veliteľ armády na starosti nastoľovanie poriadku. Bol odvlečený do ZSSR a po obnovení čechoslovakistického režimu mu vymerali 30 rokov väzenia v Leopoldove, kde aj zomrel.
Ako mnohí iní významní Slováci, aj on bol počas vlády komunistov vytláčaný z pamäte a jeho meno sa takmer nesmelo spomínať.
