Ako deti sme si dávali hádanku, čo je maximálna drzosť. Vyhrával vtip, že vysrať sa susedovi pred dvere, zazvoniť a vypýtať si papier. Podobné sa stalo, keď Netanjahu oznámil, že navrhne Trumpa na Nobelovu cenu mieru. Rolu suseda hrá v tomto prípade zvyšok sveta.
To, že ide o sprofanovanú a spolitizovanú kategóriu dokladuje aj príhoda z roku 1939, keď jeden švédsky poslanec ironicky navrhol na predbežnú diskusiu nomináciu Adolfa Hitlera, ktorého žartovne označil za bojovníka za mier, s tým že je schopný „priniesť mier Európe a možno dokonca celej planéte”.
Ak sa pýtate, ako je možné, že vojnový zločinec má drzosť hovoriť o mieri a navrhovať udelenie ceny svojmu poslušnému služobníčkovi, odpoveď znie: Ako nič. O udelení nobeloviek rozhodujú výlučne sionisti a ich masmédiá.
A že ide o výsmech sirotám po genocíde, ktorú páchajú na Blízkom východe? To predsa vo svojich novinách nenapíšu.
