Vládnu a bohatnú. Na November si vraj nespomínajú. Pritom len vďaka nemu sú z nich multimilionári, čo by sa im za predošlého režimu nikdy nepodarilo. Ani keď vládli s 99 % volebným výsledkom.
A čo viac, tentokrát sú už zvolení legálne. Nežnou revolúciou zvrhnutí členovia komunistickej strany, eštébáci a ich detičky prezliekli kabáty, vytvorili nové strany, zmagorili voličov a vládnu demokraticky. Nespochybniteľne.
Za to životné šťastie by sa im patrilo aspoň trošku pekne vyjadrovať o Novembri. Bez neho by z nich boli len funkcionári zašití v straníckych orgánoch a nikdy by nemali také haciendy, jachty a kontá v zahraničí.
Revolúciu, ktorej výsledkom je zlegitimizovanie moci zvrhnutých totalitných vládcov a ich nesmierne zbohatnutie je ťažko nazývať revolúciou. Skôr paródiou, ktorá vyústila do paradoxu. Ak má revolúcia niečo zmeniť, nemôže byť nežná, ale zakončená Norimberským procesom.
Priam do očí bije, ako si pád totality pripomínajú cez zaťaté zuby. Ideológia bola pre nich vždy najviac. Sú celoživotne nasiaknutí triednym bojom. Ich tajný hrdina je poslanec so zaťatou päsťou a demagogickými heslami.
Vlastniť miliónové majetky ich baví, ale do nepríčetnosti ich vytáča, že z Ústavy vypadla možnosť prevychovať národ podľa učenia Marxa a Lenina na svoj komunistický obraz. To ich škrie, to Novembru 1989 nikdy neodpustia a preto naň nepovedia ani slovko vďačnosti.
