Nedávno obletela všetky médiá správa, že v roku 2025 sa na Slovensku narodilo najmenej detí za sto rokov. Možno z nedbanlivosti, alebo v rámci akejsi politickej korektnosti, sa nikde neuvádza jeden podstatný údaj. Koľko z tých detí sa narodilo v osadách, prípadne koľko z nich cigánskym rodičom, ktorí dlhodobo nepracujú? Bohužiaľ, tie chúdence deti asi tiež nebudú pracovať, keďže od malička sa ne lepí rodičovsky životný štýl.
Bolo by fajn poctivo si odpovedať na otázku, či z tých 42 tisíc detí bude aspoň polovica prispievať svojimi odvodmi do dôchodkového systému. A hneď zistíme, že o pár rokov budú mať žobračenky namiesto dôchodkov všetci dnešní zamestnanci automobiliek, predavačky v supermarketoch, učitelia, zdravotné sestry a ostatní tvrdo pracujúci, ale priemerne zarábajúci Slováci. Náš dôchodkový systém, nastavený ešte za socializmu, jednoducho skrachuje.
Len dve veci to môžu zachrániť. Viac narodených detí v pracujúcich rodinách a zároveň zvyšovanie dôrazu na sporivý systém. Lebo spoliehať sa na príspevky, ktoré vyrobia budúci pracujúci osadníci je to isté, ako dúfať, že ľavičiarovi Kamenickému sa podarí konsolidácia.
