Fabriky sprivatizované za Mečiara (1994-1998) vopred dohodnutým a vybratým kamarátom. Väčšina z nich bola v krátkom čase vykradnutá a vytunelovaná, alebo skrachovaná pre neschopnosť nového majiteľa. V lepšom prípade obratom predaná zahraničiu s obrovským ziskom pre nového slovenského kapitalistu.
Smutným výsledkom bolo prepustených stotisíc zamestnancov, hladové doliny a vznik vrstvy amorálnych zbohatlíkov. Len pár z týchto firiem fungovalo a rozvíjalo sa ďalej pod vedením privatizéra.
Pozrite si, či aj vo vašom meste nájdete zvyšky po Mečiarovej rabovačke a opýtajte sa bývalých zamestnancov a tých, čo si pamätajú.
Podľa údajov z Fondu národného majetku len v jednom roku 1995 rozhodli po osobnom schválení Vladimírom Mečiarom o 370 tzv. priamych predajoch podnikov. Bez súťaže. Dokopy predali (rozdali) podniky v účtovnej! hodnote (nie v tržnej, ktorú by vygenerovala súťaž) 109 miliárd korún a z takéhoto „predaja“ získali len 31 miliárd.
Špecialitami bolo, že privatizérovi na tie nízke kúpne ceny častokrát stačil ročný zisk danej fabriky, dokonca stačila aj rezerva na jej účte. Vo väčšine im však požičala banka (napríklad VÚB pod vedením Jána Gabriela, neskôr poslanca HZDS), ktorá po krachu firiem tieto pôžičky nikdy nedostala späť.
Po započítaní zlých úverov bola tzv. mečiarovská privatizácia čistá finančná strata a Slovensku spôsobila prepad ekonomiky a nárast nezamestnanosti.
A. TATRASKLO – Trust sklárskych podnikov s centrálou v Trnave.
1. Spojené sklárne v Lednických Rovniach
2. Stredoslovenské sklárne v Poltári
3. Slovenské závody technického skla v Bratislave
4. Skloplast v Trnave
5. Skloobal v Nemšovej
B. SLOVAKOTEXT – Trust textilných, odevných a pletiarskych podnikov s centrálou v Trenčíne.
6. Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku
7. Závody MDŽ v Bratislave
8. Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši
9. Tatraľan v Kežmarku
10. Ľanárske a konopné závody v Holíči
11.Lykové textilné závody v Revúcej
12. Slovena v Žiline
13. Merina v Trenčíne
14. Poľana v Lučenci
15. Tatrasvit vo Svite
16. Slovenska v Banskej Bystrici
17. Pleta v Banskej Štiavnici
18. Trikota vo Vrbovom
19. Odevné závody v Trenčíne
20. Makyta v Púchove
21. Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove
22. Zornica v Bánovciach nad Bebravou
C. SLOVCEPA – Trust podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnymriaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov.
23. Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove
24. Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku
25. Bukóza vo Vranove nad Topľou
26. Grafobal v Skalici
27. Harmanecké papierne v Harmanci
28. Chemicelulóza v Žiline
29. Turčianske celulózky a papierne v Martine
30. Slavošovské papierne v Slavošovciach
31. Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke
32. Drevokup v Ružomberku
33. Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave
34. Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave
35. Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku
D. SLOVCHÉMIA – Trust podnikov chemického priemyslu. V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov.
36. Slovnaft Bratislava, Vybudovaný 1957-1963, v roku 1978 mal 8173 pracovníkov.
37. Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave
38. Matador v Bratislave
39. Benzinol v Bratislave
40. Chemika v Bratislave
41. Petrochémia v Dubovej
42. Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch
43. Chemolak Smolenice
44. Považské chemické závody v Žiline
45. Slovenské lučobné závody v Hnúšti
46. Duslo Šala
47. Chemko Strážske
48. Fosfa Poštorná
49. Chemlon v Humennom
50. Chemosvit vo Svite
51. Slovenský hodváb v Senici
52. Gumárne 1. mája v Púchove
53. Gumárne SNP v Dolných Vesteniciach
54. Plastika v Nitre
E. VSŽ Košice.
Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. V roku 1976 pracovalo v podniku 23 302 robotníkov.
F. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.
55. ZTS Martin n.p.
56. ZTS Detva n.p.
57. ZTS v Dubnici nad Váhom
58. ZTS v Košiciach n.p.
59. ZTS Bratislava
60. ZTS v Komárne
61. Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva
62. Martimex v Martine
63. ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici
64. ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici
65. ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave
66. ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne
67. ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici
68. ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine
69. ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene
70. ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach
71. ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici
G. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.
72. Výroba obuvi:
v roku 1950 11,1 milión párov obuvi
v roku 1960 20,7 milión párov
v roku 1970 28,3 milión párov
v roku 1980 32,8 milión párov.
H. Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom.
73. v roku 1980 mal 16000 pracovníkov.
I. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie
74. národný podnik so sídlom v Bratislave.
J. Trust podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.
75. Bučina Zvolen
76. Drevina Turany
77. Drevoindustria Žilina
78. Smrečina Banská Bystrica
79. Preglejka Žarnovica
80. Piloimpregna Košice
81. Mier Topoľčany
82. Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava
83.Tatra nábytok Pravenec
84. Nový domov v Spišskej Novej Vsi
K. Koncern: Slovenské energetické podniky so sídlom v Bratislave, v roku 1978 mal 20000 pracovníkov.
85. Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch
86. Koncern Elektrárne Nováky
87. Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne
88. Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
89. Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline
90. Koncern Východoslovenské energetické závody Košice
91. Elektrovod v Bratislave
L. Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch.
92. Monopolný výrobca komponentov pre jadrový program na Slovensku.
M. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva.
93. národný podnik v Komárne.
N. Slovenské magnezitové závody v Košiciach mali závody v:
94. v Hačave
95. v Jelšave
96. v Lovinobani
97. v Košiciach
98. v Lubeníku
99. v Banskej Belej
100. v Kalinove
101.v Kunovej Teplici
O. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave.
102. V roku 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov.
P. Trast podnikov Pivovary a Sladovne.
103. v Bratislave, počet pracovníkov v roku 1977 bol 5786
104. Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave
R. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov.
105. Slovlik v Trenčíne
106. Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši
107. Frukona v Prešove
108. Slovenské škrobárne v Trnave
109. Mraziarne v Bratislave
S. Slovakofarma v Hlohovci.
110. závod Liečebných rastlín v Malackách
T. Cementárne a vápenky generálne riaditeľstvo Trenčín.
111. Stredoslovenské cementárne Banská Bystrica
112. Východoslovenské cementárne a vápenky Košice
113. Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava
114. Azbestocementové závody Nitra
115. Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne
116. Cementáreň Lietavská Lúčka
117. Ladecká cementáreň Ladce
118. Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie
119. Cementáreň Bystré v Bystrom
120. Stupavská cementáreň Stupava
U. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne
121. CALEX Zlaté Moravce
122. Elektrosvit Nové Zámky
123. Kovosmalt Fiľakovo
124. Slovenská armatúrka Myjava
125. Strojsmalt Medzev
126. Strojsmalt Pohorelá
127. Tatramat Poprad
128. Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany
129. Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany
V. Strojstav národný podnik v Bratislave.
130. závod v Bernolákove
131. závod v Novom Meste nad Váhom
132. závod v Záhorskej Vsi
133. závod v Sečovciach
134. závod v Šahách
135. závod v Prešove
136. závod v Senci
137. stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi.
Takže ešte raz, toto je zoznam rozkradnutých podnikov za Mečiara. Len malá časť prežila a prosperuje. Celé Slovensko si vtedy šepkalo, že z každého prideleného podniku musel privatizér odvádzať svojmu bossovi desiatok. Jeden z Partizánskeho vraj akosi pozabudol a bol zastrelený profesionálne z väčšej diaľky. Potom už nemal nikto s platbou do kasičky problém. https://www.sme.sk/c/2104341/anton-jasik-obet-vrazdy-v-partizanskom-bol-udajne-blizky-kruhom-hzds.html
Slovensko sa odvtedy trochu posunulo ďalej. Niežeby prestalo fungovať prepojenie politikov a oligarchov, ale dnes sa už musia na podobné predaje vypisovať súťaže medzi viacerými záujemcami. Šepká sa síce, že často je to len kamufláž a výherca je dohodnutý, ale ako hovorí doktorka z Dědictví: Ovšem, že tomu nevěřím. Vždyť nejsou důkazy.
