Reťazce si zvykli, že Slováci kupujú hlava nehlava. Stačí vyfabrikovať pár reportáží o inflácii, pár článkov o zníženej hodnote tuku v mlieku, zvýšených dopytoch a Slovák zabudne, že 250 gramové maslo pred 4 rokmi kupoval za 1,29 (v akcii) a dnes za 2,15 (vo výnimočnej akcii).
A keďže reťazce majú tichú kartelovú dohodu ťažiť zo slabej matematickej a inej gramotnosti na Slovensku, dvíhajú si ceny jedna báseň. Veľmi rýchlo naučili zákazníka, že normálna cena masla je 4 eurá (Kaufland sa s tým nebabre a na cenovku kľudne vycapí 4,29) a že výborná cena je povedzme 2,29. Stačilo pár mesiacov dávať „akciovú“ nad 2 eurá a Slovák si zvykol, že ak nájde maslo pod 2,50 €, má byť šťastný ako blcha.
Skvelá taktika. Čo na tom, že súhrnná inflácia za tie roky nedosiahla ani 50 % a že kravy doja mlieko len o desatinu percenta menej tučné. Reťazce ovládajú reklamu a v pohode môžu predávať maslo o 100 % drahšie. A keby len maslo.
Je také slovenské príslovie, že hlúpy dvakrát kúpi. Znamená to, že sa dá oklamať a za jeden kus zaplatí cenu, aká by bola za dva kusy. Na maslo to platí absolútne.
Múdry začne pestovať a chovať doma všetko, čo sa bude dať. Pre maslo to moc neplatí, lebo ručne mútiť smotanu je ťažké a neefektívne. O to väčšia je príležitosť pre nových menších výrobcov. Ak dokážu ponúknuť zákazníkom kocku pod dve eurá, majú veľkú šancu uspieť.
