Miliónkrát sme počuli, čo zlé sa dialo, keď Slováci vyhlásili svoj štát. Že sme posielali Židov do plynu. Skúsme to dnes otočiť. Čo by sa stalo, keby pred 85 rokmi nevznikla prvá Slovenská republika?
Podľa historických dokumentov je isté, že slovenské územie by bolo začlenené do Maďarska, do Protektorátu Česka a Moravy a do Poľska. Rovnako je isté, že súc rozdelení medzi susedov by sme dopadli veľmi zle.
Čo by tam hrozilo nášmu obyvateľstvu? Slovenskému, židovskému, cigánskemu, komunistickému? V Poľsku čoskoro vypukla vojna a likvidácia Židov a komunistov. V Maďarsku zúrila fatálna podriadenosť Hitlerovi, neskôr obrovské deportácie Židov a okrem toho hnev nad prerušením maďarizácie Felvidéku. Asimilácia by sa znovu rozbehla na plné obrátky. V Protektoráte Čechy a Morava prebiehala faktická premena krajiny na Nemecko.
Ako súčasť Maďarska by boli všetci naši bojaschopní muži nasadení na východnom fronte a až do Berlína by bojovali po boku wehrmachtu. Počet padlých Slovákov v rámci maďarskej armády by bol násobne vyšší, než boli obete slovenskej armády bojujúcej na základe nemecko-slovenskej ochrannej zmluvy. Napríklad pri Voroneži a Stalingrade boli maďarské oddiely totálne zdecimované.
Stačí si porovnať cintoríny na južnom Slovensku so zvyškom Slovenska. Rozdiel v počtoch obetí je priepastný. Rodiny na našom juhu dodnes ľutujú, že po hanebnej Viedenskej arbitráži pripadlo ich územie do Maďarska. Zakrátko kompletne nacistického.
Po druhé, nevládol by deravý autoritársky režim, ale ozajstná tvrdá totalita na spôsob maďarských a nemeckých nacistov. Nekonali by sa žiadne výnimky pre Židov, žiadne privieranie očí nad podvratnou činnosťou opozície a žiadne popíjanie s komunistami v kaviarňach. Všetci komunisti, Židia a Cigáni by boli zlikvidovaní. Rovnako by dopadli v Protektoráte, či v okupovanom Poľsku.
Ani slávne SNP by nebolo, lebo slovenská armáda by už dávno neexistovala a tých, ktorí by ho chceli organizovať, by okamžite poriešilo gestapo. Na rozdiel od ľudáckych úradov by sa s vnútorným nepriateľom nemaznalo. Kým na samostatnom Slovensku nebol vykonaný ani jeden rozsudok smrti, všade okolo sa vraždilo a popravovalo ako nič.
Dennodenne na prvú Slovenskú republiku nadávajú sionistické a čechoslovakistické médiá. Pražská komunistická mašinéria chcela tento úsek našich dejín úplne vymazať. Avšak je viac než isté, že ak by vtedy naša prvá republika nevznikla, nacisti by to tu vyhladzovali hlava-nehlava. Občania, ktorí boli odsunutí a perzekuovaní, by boli odsunutí aj tak. Len s jedným rozdielom. Bolo by ich ešte viac. Dnešných diplomovaných antifašistov by možno nemal ani kto porodiť.
14. marca 1939 zodpovední slovenskí poslanci zvážili, čo je lepšia alternatíva a vyhlásili slovenský štát. Netreba tajiť, že o podpore, akú mali vtedajší politici medzi drvivou väčšinou obyvateľstva sa dnešným politikom môže len snívať. Rovnako o chuti pracovať konečne na svojom a za svoje slovenské peniaze. A pre tých, ktorí naň toľko kydajú, sú adresované slová čašníka z Dědictví: Neznáte mapu, pane!
Ešte malý dovetok.
Po Mníchovskej dohode bola už šanca našich Židov na prežitie pofidérna. Ak niekto pustil Hitlera z reťaze, boli to práve Briti, Francúzi a Taliani. Obviňovať len Slovákov a prezidenta je klamstvo a zlomyseľnosť. Po Mníchove bolo jasné, že Hitler si tu nejakým spôsobom pretlačí všetko, čo bude chcieť. S nami, či bez nás a my s tým nespravíme nič.
Ktovie ako by dopadli aj samotní Slováci, veď nacistický plán bol likvidovať všetkých Slovanov ako menejcennú rasu. Vznikom Slovenska ako spojenca Tretej ríše sa zhodou okolností stalo, že Hitler si Slovákov akoby ponechával na ukážku, že nie všetkých Slovanov ide vyhladiť. Niečo ako zvieratká v ZOO.
Neskôr začali dôstojníci wehrmachtu s rodinami využívať Slovensko ako dovolenkovú destináciu a aj preto im záležalo na tom, aby tu nebola vojna. Slovenské fabriky boli dodávateľmi pre nemeckú vojnovú mašinériu a v porovnaní s inými štátmi tu lepšie fungovalo zásobovanie, aj služby. Vojenské operácie sa preto nášmu územiu dlhý čas úplne vyhýbali.
Ako všade v Európe, aj tu si ideológia národného socializmu (nacizmu) našla fanatických podporovateľov a horlivé podržtašky, ale umiernenému krídlu ľudákov a predovšetkým Tisovi sa dokonca podarilo zabrzdiť odsun Židov. Hlavne po tom, ako sa prevalilo, že sa nechodia presťahovať, ale umierať do koncentrákov. Avšak zastavenie deportácií trvalo len dovtedy, kým nacistom došla trpezlivosť. Partizánski teroristi rozpútali majdan a potom už slovenská vláda nemala pod kontrolou takmer nič. Rozzúrení Nemci sa nielen mstili za vraždenie svojich civilných krajanov, ale navyše vyviezli všetkých zvyšných Židov. Zvláštne, že médiá akosi zabúdajú v rámci vychvaľovania SNP pripomínať, že nebyť povstania, teoreticky tretina slovenských Židov mohla prežiť.
Dozrel čas začať učiť deti na dejepise celú pravdu o našej minulosti a odlišovať štátnosť od politického systému (režimu). Mimochodom, 85 rokov, to ani nie je minulosť, to je skoro ešte súčasnosť.