Hlasovanie v NR SR sa presunulo na február. Podivné športové disciplíny blokujú rozvoj tradičných veľkých športov. Žiadajú čoraz viac peňazí, ale možnosti rozpočtu sú obmedzené.
Prečo sa taký typ pohybovej aktivity ako hobbyhorsing považuje za šport a môže štátom dotovať? Lebo taký zákon o športe schválila jednofarebná vláda Smeru (2012-2016).
V zákone 440 z roku 2015 sa v § 3 Vymedzenie pojmov píše, že:
Na účely tohto zákona sa rozumie
e) ŠPORTOM PRE VĚTKÝCH šport určený pre obyvateľstvo vykonávaný organizovane alebo neorganizovane na účely napĺňania sociálneho, kultúrneho a zdravotného prínosu športu,
f) UZNANÝM ŠPORTOM šport uznaný
1. Medzinárodným olympijským výborom alebo medzinárodnou športovou organizáciou SportAccord,
2. Medzinárodným paralympijským výborom,
3. Medzinárodným výborom športu nepočujúcich alebo
4. Medzinárodným hnutím špeciálnych olympiád,
t) ŠPORTOM všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej účasti alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach.
Toľko zákon. A pochopiteľne, z neho vyplývajú nároky uchádzať sa o príspevky. Problém je, že pribúdajú nové „športy“ a ubúdajú zdroje, lebo raz treba konsolidáciu, druhý raz tanky a lietadlá a furt dačo…
Keby zákon zadefinoval ešte pojem „PODPOROVANÝ ŠPORT“ napríklad ako desať najdôležitejších zo všetkých uznaných športov a určil, že ministerstvo do nich alokuje 90 % všetkých príspevkov, bolo by po probléme.
Stanoviť desať športov, ktoré by malo Slovensko najviac podporovať, je pomerne jednoduché. Samozrejme, musia to byť olympijské športy, a z nich tie, ktoré najviac chytajú Slovákov za srdce a najviac Slovákov chytajú za srdce. Taký kriket a ragby nás príliš nevzrušujú, hoci sú celosvetovo nesmierne populárne.
Výborné kritérium, okrem svetovej popularity, je napríklad, že keď v ňom Slováci nastupujú vo finále, ku obrazovkám si masovo sadnú aj diváci, ktorým je inokedy ten konkrétny šport (lyžovanie, tenis) viac-menej ukradnutý. Vtedy však cítia, že ide o veľa a že ak uspejeme, dozvie sa o Slovensku celý svet. Jednoducho chcú osobne držať palce jednotlivcovi (Sagan, Gajanová), či tímu, ktorý nás v tej chvíli reprezentuje (hokej). Ďalšie kritériá by mali byť masovosť (futbal) a dostupnosť (volejbal, basketbal), prípadne medailová tradícia (kanoistika) a úspešnosť (biatlon).
Zo 45 letných olympijských športov je hodných maximálnej podpory týchto 7 (v abecednom poradí):
Atletika
Basketbal
Cestná cyklistika
Futbal
Kanoistika
Tenis
Volejbal
Z 15 zimných olympijských športov sú to tieto 3:
Alpské lyžovanie
Biatlon
Hokej
Niektoré ďalšie sa možno približujú, ale treba si stanoviť hranicu. TOP10. Na viac prosto nemáme. Ak sa peniaze rozsypú do príliš mnohých vreciek, nebudeme mať šancu byť výnimočne dobrí v ničom. Ak má byť cieľ vypiplať olympijského, alebo svetového medailistu, musí ísť do toho konkrétneho športu porovnateľná investícia ako dáva Švédsko, Maďarsko, či megaúspešný Nový Zéland (o superveľmociach sa nebavme).
Polovičná suma nikam nevedie, tréningy neoklamete a s našou ekonomikou a populáciou viac než 10 športov špičkovo neutiahneme. Pohybovo nadaných a ambicióznych detí je len určitý počet. Príliš malá základňa pre príliš veľa športov. Zvyšných 50 olympijských a sto polozábavných disciplín si musí pomôcť ako vie. Sorry, ale kto si zapne televízor, keď budeme vo finále jachtingu, hokejbalu, curlingu alebo hip-hopu? A koľko Slovákov radšej vypne televízor, keď tam nabehne, či nahopká hobbyhorsingerka?
Menšinové športy prijali princíp, dávate nám príliš málo, zbúrame vám štadión. Zablokovali všetok rozvoj. Má sa azda použiť rovnaký prístup všade? Nie je nič ľahšie, ako povedať, že nemáme dosť ani pre väčšinu. A bola by to pravda.
Takže odteraz žiadne menšinové školstvo a celodenné vyučovanie v menšinovom jazyku? Žiadne doživotné podpory za vymyslené partizánske zásluhy? Žiadne dotácie len za príslušnosť ku akýmsi komunitám (netreba konkretizovať, každý vie, že ide o Cigánov a kvírov)? Žiadny problém.
Keby sme mali dať všetkým menšinám všetko, čo si zmyslia, ohrozili by sme úspech väčšiny. Tej, ktorá plní spoločnú kasu. Futbalisti postupom na ME získali minimálne 10 miliónov eur. O to menej potrebujú od štátu. Keď malí zadusia veľkých, mešec bude ešte prázdnejší.
