Pacienti budú platiť za objednanie sa u lekára po ordinačných hodinách. To hovorí nový návrh ministerstva.
Priznávam, že sektor zdravotníctva nie je moja parketa, nedávno sa ma pýtali, kade sa ide do polikliniky a ja som ani nevedel, či také niečo v Martine máme a na čo sa to používa. Tak som si radšej prečítal článok 40 našej Ústavy:
„Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“
Rovno poviem, že táto veta mi pripadá ako logický nezmysel a demagógia. Dám ti niečo bezplatne na základe toho, že ty s kamošmi mi najskôr zaplatíš. Presne to je tam napísané.
Čo s tým? Každý vie, že v skutočnosti zdravotníctvo aj tak nie je bezplatné. To sa len tvárime, že je. Dokonca aj to načasované objednanie funguje a je za peniaze, len sa to volá konzultácia. Nastal čas hovoriť, aké zdravotníctvo chceme a neklamať si pritom do očí.
Súhlasím, že úplne zadarmo by mala byť len zdravotná starostlivosť v ohrození života. Do tej miery, aby pacient nezomrel. A to aj pre tých, ktorí si neplatia zdravotnú daň (v súčasnosti nazývanú odvod do zdravotnej poisťovne). Jednu základnú preventívnu prehliadku za rok si tiež viem predstaviť aj pre nepoistených.
A zvyšok? Lieky, operácie, personál, nemocnice, poisťovne… Koľko platíte mesačne (za celý život?) do systému a koľko chcete dostať späť? Koľko z vašich platieb ste ochotní nechať cudzím ľuďom na predĺženie ich života? Zaslúžia si to vôbec?
Poznám ľudí, ktorí do dvadsaťpäťky tvrdili, že telo má ísť do hrobu zhumpľované. Že nechcú, ani nepočítajú žiť dlhšie ako do šesťdesiatky. A svojim životným štýlom do svojich 25 rokov k tomu naozaj smerovali. Užívali si lákadla všetkého druhu. Pitie, nezdravé jedlo, kávičkovanie, fajčenie, žiadny pohyb. Možno aj ozajstné drogy, fetovanie.
A čuduj sa svete, po štyridsiatke zrazu menia názor a chystajú sa žiť dlhšie. Telo, ktoré si v mladosti úspešne zničili, si však už vyžaduje drahú údržbu, drahé lieky, drahé zákroky. Suma poistného, ktorá bola odvedená z ich výplat, na takýto servis nepostačuje. Ich náhly nápad neísť v šesťdesiatke do hrobu sa začne dotovať z peňazí iných ľudí. Aj takých, ktorí si toľko neužívali, aj takých ktorí od malička zdravšie žili.
Nielen o platbe v ordinácii, ale o zodpovednosti k svojmu zdraviu. O rodičovskej výchove. Možno o novom predmete na základnej škole, ktorým sa tento prechorený národ začne učiť zdravému stravovaniu a zdravému životnému štýlu. Alebo aj nezávislosti od farmaceutického priemyslu. O fungovaní poisťovní. O tom začnime hovoriť, takýto systém by sme mali čím skôr nastaviť.
Lenže ak raz rapídne ubudne chorých, čo s lekármi a farmaceutickými firmami? Najlepší zákazník je ten, ktorý sa pravidelne vracia, tzv. opakovaný zákazník. Ako dosiahnuť, aby to nebolo cieľom aj v biznise s liekmi?
Odpovede nie sú ľahké. Platiť za miesto v čakárni je len kvapka v mori.