Zajtra idem voliť. Volím vždy. Po prvé preto, že som o skutočných voľbách sníval od čias, keď mi komunisti dali do ruky jeden volebný lístok, kázali mi ho hodiť do urny a na druhý deň mi povedali, že som si dobre zvolil a KSČ získala 99,99 %. Mne to ako voľba nepripadalo.
Po druhé preto, lebo ak nejdem voliť, nemám ďalšie štyri roky právo pindať do politiky. Môžem sa baviť akurát tak o počasí.
Idem voliť, aj keď nie je ani jedna strana, ktorá by mi stopercentne vyhovovala. Možno raz taká bude, ale tú budem musieť založiť ja sám. A tak volím najmenšie zlo. Nerobím to prvý raz. Dokonca som volil aj komunistu Gašparoviča, keď bolo treba, aby sa prezidentom nestal ešte väčší komunista a kriminálnik Mečiar.
Včera sa ma sused pýtal, koho má voliť. Mám svoju metódu. Najprv si nakreslím červené čiary a hneď viem, koho nechcem.
Moja prvá červená čiara nie je ani tak čiara ako dlaha. Pardón. Blaha. Pozrite si video tu: https://www.facebook.com/100001511000115/videos/pcb.6855138754546423/729754289265663
„Súdružky a súdruhovia!“
„Rusko je krásne, Rusko je múdre, Rusko je vyspelé.“
„Prezidentka je americká ku…“
„Vojna vždy prichádza zo Západu, mier vždy z Východu.“
„Nikdy proti Rusku, nikdy proti Rusku!“
„Spasiba, spasiba! (plač na krajíčku)“
Medzitým iný obhajca iného totalitného režimu, Marián Magát, obdivovateľ nemeckého národného socializmu, sedí už vyše roka v base, lebo píše trápne knižky o Hitlerovi a holokauste, ktoré nikto nečíta. Prečo ešte Blaha nie je v base?
Blaha vedie štvavé reči pred davom komunistov na mítingoch Smeru a ako trojka na kandidátke bude s istotou v parlamente. Pozrite.
Niečo mi tu nesedí.
Moja druhá červená čiara nie je červená, ale dúhová. Nazývam ju aj terč vylučovania. Pozrite si druhé video tu: https://www.facebook.com/100001511000115/videos/pcb.6855138754546423/1244257159586992
Nechápem, a ani nechcem chápať, prečo by mi mal niekto verejne oznamovať, čím sa zaoberá v posteli. Je mi to srdečne jedno, len nech ma s tým neotravuje a nech si nepýta na svoje hobby moje dane.
Na obrázku sú progresívne extrémistky Beáta Jurík, Zora Jaurová, Lucia Plaváková a strana, ktorá má v programe:
– zmeny pohlavia na požiadanie aj pre mladistvých
– adopcie detí pármi homosexuálov a transsexuálov
– preplácanie umelého oplodnenia lesbických párov
– bezplatná antikoncepcia mladistvým od 16 rokov
– bezplatné potraty dievčatám bez rozdielu veku na počkanie a bez informovania rodičov
– trestné stíhanie za hanobenie rodovej identity
– rodové tréningy v zamestnaní
– hygienické potreby aj pre menštruujúcich mužov…
Okrem tejto pliagy nútia seba (a chceli by aj nás) hovoriť špeciálnym jazykom. Odborníci a odborníčky, pracovníci a pracovníčky, feministky a feministi… Chýbajú už len feťáčky a feťáci, ktorí písali ich volebný program, lebo vymyslieť tehotné osoby a menštruujúce osoby dokážu len nadrogované osoby.
Mojou treťou červenou čiarou je úroveň. Pre mňa je neprípustné, aby bol premiér infantilný, riadil štát cez fejsbukové statusy a robil môjmu národu hanbu pred celým svetom. Obrázky ponožiek a bitky politikov dokumentujú, kam by sme nemali klesnúť.
Mám aj iné limity. Napríklad nechcem viac čítať, čo všetko môžu naši ľudia, ako Kočner, Bašternák a trebárs advokát Bžán, ktorý z jedného právneho prípadu išiel vytrieskať zo štátu viac peňazí, než stojí vesmírna misia.
Rovnako ma trápi, ak milión Slovákov nerešpektuje, že v roku 1994 sa Rusko zaviazalo dodržiavať územnú celistvosť Ukrajiny podľa hraníc, ktoré sú v každom školskom atlase. Želajú si víťazstvo Ruska, vyhladenie Ukrajiny a nového suseda na východnej hranici. Huckať ľudí, aby fandili agresorovi, sa môže škaredo vypomstiť lídrom, ktorých zlákali lacné politické body.
A na záver trochu peňazí. Máme obrovskú infláciu. Infláciu vopred nesplniteľných sľubov. Všetky strany majú v programe ďalšie zvyšovanie zadlžovania a chystajú mínusové rozpočty. Celkový dlh Slovenska (podľa maastrichtských kritérií) dosiahne na konci tohto roka 70 miliárd eur. Na tri roky by sme museli všetko vypnúť, aby sme ho splatili. Nemohli by sme ani kúriť, ani svietiť. Všetky vybraté peniaze by odišli veriteľom. Zahraničným, pochopiteľne.
Ani jedna strana nie je ochotná povedať stop, ideme prijímať zásadne len vyrovnané rozpočty a teda míňať len toľko peňazí, koľko vyprodukujeme a vyzbierame na daniach. Naopak, každá strana má v programe preteky v sľuboch, sociálnych balíčkoch, dávkach a rozdávačkách trinástych, štrnástych, jarných, letných, jesenných, zimných a ktovie ešte akých dôchodkov.
Ani jedna strana nemá vyčíslené, koľko miliárd navyše by stáli ich bezmedzné sľuby a koľko miliárd navyše by si Slovensko muselo požičať. Nech sa naše deti a vnuci aj zbláznia, keď tých 70 + ? nových miliárd raz bude treba vrátiť. Alebo sa ráta s možnosťou, že bude vojna a tá zmaže všetko, vrátane dlhov? Nech sa páči, ale bolo by fér povedať to voličom natvrdo.
Prehlbovanie závislosti na politikoch je za čiarou. Hrubou, silno červenou. Ponúkajú najtvrdšiu drogu. Zvoľte nás a my sa o vás postaráme. Dokonalá nirvána. Nemusíte robiť nič. Len nám dajte ten váš p…..ý hlas.
Ďakujem, ale radšej sa o seba postarám sám. Smer, PS a OĽaNO nechcem. Našťastie už nevolíme len z jednej možnosti.