Ani jednej? Je mi jasné, že si na strane Ruska, len sa to hanbíš otvorene povedať. Lebo kto má charakter a rozum, ten automaticky povie, že drží palce Ukrajine, lebo Ukrajinci sa len bránia doma pred zničením.
Keď napadnutý štát chce len vytlačiť agresora a nemá záujem pokračovať na jeho územie, volá sa to spravodlivá vojna.
Putin tvrdí, že ukrajinský národ neexistuje a presne pred rokom dal rozkaz na vojenský útok s cieľom obsadiť ukrajinské územie a vymazať Ukrajinu z mapy.
Prekročil hranice, vtrhol do iného štátu a ničí celé jeho územie. Toto sa volá dobyvačná vojna.
Po našej zemi tiež nedávno šliapali čižmy ruských vojakov a pásy tankov. Dokonca dvakrát. Prišla s nimi aj strata východnej časti nášho územia. Sovietsky zväz vedený Stalinom nám zobral Podkarpatskú Rus. Presnejšie, kolaborant Beneš mu ju ponúkol za to, že bude opätovne prezidentom.
Zaberanie cudzieho územia je vážna vec, tak si osviežme pamäť o našich slovanských bratrancoch Rusínoch.
Keď sa po prvej svetovej vojne dohadovali hranice nových štátov, tak 8. mája 1919 v Užhorode odhlasovala Ústredná národná rada Karpatských Rusínov pričlenenie k Česko-Slovensku. Na diplomatickom poli nastalo definitívne vyriešenie situácie podpisom Saintgermainskej mierovej zmluvy 10. septembra 1919,ktorej súčasťou bola aj tzv. minoritná zmluva.
(výňatok)
Zmluva „minoritná“ medzi poprednými mocnosťami spojenými a združenými a Česko-Slovenskom, podpísaná v Saint Germain-en-Laye dňa 10. septembra 1919, publikovaná pod č. 502/1921 Zb. z. a n.
článok 10
Česko-Slovensko sa zaväzuje, že zriadi územie Rusínov juhokarpatských v hraniciach určených poprednými mocnosťami spojenými a združenými, v rámci štátu česko-slovenského ako samosprávnu jednotku, ktorá bude vybavená najširšou samosprávou zlučiteľnou s jednotnosťou štátu česko-slovenského.
článok 11
Územie Rusínov juhokarpatských bude mať samosprávny snem. Tento snem bude mať zákonodarnú moc v jazykových, vyučovacích a náboženských záležitostiach, ako aj v otázkach miestnej správy a vo všetkých ostatných otázkach, ktoré mu zákony štátu česko-slovenského pridelia. Guvernér územia rusínskeho bude menovaný prezidentom republiky Česko-slovenskej a bude zodpovedný rusínskemu snemu.
Toľko k našim nedávnym východným hraniciam. Mimochodom, Maďarsko tieto hranice garantovalo až Trianonskou mierovou zmluvou podpísanou 4. júna 1920.
Celosvetová vojna je najväčšia tragédia, akú si ľudstvo vie spôsobiť. Takáto vojna môže mať silu meniť hranice, lebo na jej pozadí sa robia dohody a obchody najväčších mocností.
Keď v Teheráne 1943 Američania a Briti ponechali Stalinovi polovicu Európy, v rámci a v mene konca vojny nebola medzinárodná motivácia brániť zmene našej východnej hranice. A tak sme o Pokarpatskú Rus prišli.
Ďalší veľký vznik štátov a nových medzinárodne uznaných hraníc nastal po rozpade ZSSR v roku 1991. Hranice, ktoré platili v rámci ZSSR, sa neposúvali, len sa premenili na medzištátne. Rusko s tým nemalo problém, avšak dávalo si požiadavku, aby Ukrajina nemala jadrové zbrane.
V decembri 1994 pristúpila Ukrajina po medzinárodnom tlaku na dohodu. Vzdá sa jadrových zbraní, ak USA, Rusko a Veľká Británia zaručia jej bezpečnosť a celistvosť. (Poznámka pre analfabetov: Hranice Ukrajiny sa učia na zemepise a sú nakreslené v každom školskom atlase. Vrátane ukrajinského Krymu.) Ukrajina uverila a odovzdala svoje jadrové zbrane.
A potom to prišlo.
Pamätám si, ako som sa 24. februára 2022 zobudil nezvyčajne skoro a niekto z priateľov mojich priateľov na fejsbuku v šoku opisoval, že Rusi bombardujú mestá po celej Ukrajine. Napísal som vtedy kratučký status. „Putin zošalel. Ruská armáda spustila útok. Bombardujú celú Ukrajinu.“ Naše médiá ešte hlboko spali.
Nič lepšie a zároveň nič tragickejšie sa pre odhaľovanie charakterov nášho národa nemohlo stať. Susedia a kolegovia, o ktorých ste si mysleli, že by ani muche neublížili, odrazu píšu, že dobre zrobil Putin, že ich mal zbombardovať už dávno, že si o to koledovali a podobné zvrhlosti.
Medzitým médiá fňukajú, kde sa to v nás berie a vidia chybu všade inde, len nie v sebe. 75 rokov všetky noviny, televízie, knihy a učebnice dennodenne oslavovali krasnoarmejcov a tzv. oslobodenie. Minimálne dva štátne sviatky dodnes ospevujú slávnu sovietsku armádu. Celé desaťročia sa proti nej nesmie povedať jediné krivé slovko. Čudujeme sa, kde sa vzalo toľko moskovských kolaborantov? Výchova klamstvami o našej histórii sa v týchto dňoch dokonáva.
V slovenských mestách sa pod sovietskou vlajkou schádzajú dezorientované stáda putinoviec a tvária sa, že pochodujú za mier. Stačí jediná „kontrolní otázka, soudruzi“, aby sme odhalili, akí ste vy mierotvorcovia.
Ktorej strane držíš palce?
Toto sú presne tí ľudia, ktorí odpovedia, že ani jednej. Alebo budú zahovárať, že slovenskej. Alebo budú mudrovať, že takto otázka nestojí. Alebo pozerajúc na roztrhané telá žien a detí cynicky vyhlásia, že o Ukrajincov tu nejde. A doplnia nejaké geopolitické frázy prebraté z televízie KGB.
Obávam sa, že rovnaké odpovede by dávali, aj keby raz ruské rakety padali na ich domy a hlavy. Tak veľmi milujú svojho Putina a tak veľmi je v nich zakorenený Sovietsky zväz – ich vzor.
Pre Slovensko má táto vojna jeden zvláštny význam. Komentáre na internete ukazujú, kto je kto. Keby Rusko napadlo aj Slovensko, vieme, na ktorých Slovákov sa nebude dať spoľahnúť a kto je potenciálny kolaborant.
Kdesi som čítal o ruskom bombardovaní toto: „Pred vojnou v Charkove takmer všetci hovorili po rusky, ale postupne prechádzame na ukrajinčinu. Nechceme mať s Rusmi už nič spoločné, ani jazyk.“
Dúfam , že k precitnutiu za takúto cenu u nás nedôjde. Máme šťastie, že nás od ruských vojakov delí tisíc kilometrov široký pás Ukrajiny. O to šialenejšie vyznieva postoj jedného milióna Slovákov, ktorí si želajú víťazstvo Ruska.
Niektorí píšu, že dosiahnuť mier bude ťažké. Pritom už zajtra môže byť po vojne. Stačí keď jeden človek prikáže ruskej armáde, aby sa stiahla na vlastné územie. A hneď bude mier.
Smiešne sankcie sú na smiech, váhanie pri zásielkach zbraní a munície je zradou. Keby USA a Veľká Británia dodržali, čo sľúbili a hranice naozaj garantovali, tak nemuseli zomrieť desaťtisíce Ukrajincov a 10 miliónov ich nemuselo ujsť do zahraničia. A stotisíc matiek mŕtvych ruských vojakov nemuselo roniť slzy. Svet sa už rok necháva manipulovať jedným obyčajným kágebákom.
Mesiac po napadnutí Ukrajiny som napísal, že je ešte druhý spôsob, ako dosiahnuť mier. Omnoho efektívnejší.
Na ruských agresorov platí len hrubá sila. Kým tam vládnu stalinisti a KGB, tak ich zastaví len medzinárodné vojenské spojenectvo.
Všetky armády sveta sa musia dohodnúť a vyhnať okupantov späť do Ruska. Na hraniciach treba postaviť vysoký múr. Okolo celého Ruska. A na každom kilometri si susediace štáty musia spraviť základne s pozemnou a protivzdušnou obranou. A ak sa Rusi nebudú chcieť vrátiť naspäť za svoje hranice podobrotky, tak ich tam treba nahrnúť hoci aj buldozérmi. Doma nech si robia čo chcú.
