Gróf a kaderník

Dnes sa končí najľahší a najkratší školský rok. Na Slovensku sa povinne maturovalo od roku 1851. Ani počas najstrašnejších svetových vojen si žiaden politik nedovolil zrušiť túto vážnu skúšku dospelosti.

Prešlo 170 rokov a nároky na vzdelanie idú dole vodou. Koľko dnešných maturantov by zvládlo vtedajšiu písomnú a ústnu časť z latinčiny, gréčtiny, histórie, fyziky, či matematiky? Bez Googlu a bez mobilov?

Maturity zaviedli už za monarchie. Na osemročných gymnáziách. Slovensko (dnešné slovenské územie) vtedy ešte patrilo do Rakúskeho cisárstva. Hlavou nášho štátu bol cisár Ferdinand I. (ľuďmi prezývaný Dobrotivý).

Hovorí Vám niečo meno Leopold Graf von Thun und Hohenstein? Asi málokomu. Tento šľachtic (gróf), narodený v Děčíne, bol v rokoch 1849 – 1860 náš minister školstva. Náš, znamená náš cisársko-rakúsky. Jeho pôsobenie nechalo pozitívne stopy dodnes.

Vyštudoval právo na Karlovej univerzite a okrem iného patril medzi zakladateľov Matice českej. V rokoch 1849 – 1860  pôsobil na čele ministerstva. Spravil reorganizáciu školstva, profesionalizáciu učiteľov, založil modernú sieť stredných škôl, kládol dôraz na vedeckú činnosť vysokoškolských profesorov a univerzitného štúdia, trval na prepojení výskumu a výučby.

Reforma sa volala Entwurf der Grundzüge des öffentlichen Unterrichtswesens in Oesterreich (Prehľad základných princípov verejného vzdelávania v Rakúsku) a pripravil ju jeho múdry radca Franz Seraphin Exner. Mnoho z nej platí dodnes. Dokonca aj výročné školské správy mali presne predpísanú štruktúru a sú cennými kronikami vtedajšieho vyučovania.

Čo asi napíšu riaditelia škôl do výročných správ za školský rok 2019/2020? Že bola koronachrípka a žiaci sedeli doma? Že učitelia nestíhali plniť ministrove a hygienikove príkazy, usmernenia a výkazy? Že študentom zrušil bývalý kadernk maturity? Ku veľkosti a vznešenosti jeho veľkého predchodcu približuje Gröhlinga zatiaľ len rovnako nemecky znejúce meno.

Je fajn, že chce robiť reformy. Ak nechce, aby zo škôl vychádzali pologramotní konzumenti sociálnych sietí a nezruční šúchači po displejoch, tak by si mal pripomenúť osvedčené princípy vzdelávania z čias ministra Lea Thuna z Hohenštajnu. Práca s reálnymi knihami, písanie poznámok perami a ceruzkami, odpovedanie celými vetami vlastnými ústami. Prosto, že škola má byť náročná a že nie je cieľom masovo rozdávať maturitné vysvedčenia a diplomy.

Počuli ste, že idú vymyslieť extra zákony na skúmanie podozrivých titulov a vysvedčení? To sme sa od čias dobrotivého cisára pekne dopracovali, že také niečo treba…

Minister školstva gróf Leo Thun z Hohenštajnu a minister školstva Branislav Gröhling z Partizánskeho.