Prichádza súboj dvoch koncepcií

Viete prečo ide Fico dole vodou? Lebo príliš veľa ľudí má na výplatu príliš málo peňazí. Máte lepšie zdôvodnenie? Prestaňme na chvíľu mudrovať o korupcii, imigrantoch, sociálnych istotách, zdravotníctve. Nespokojnosť sa odvíja od toho, že vlády berú pracujúcim príliš veľa z výplaty.

V ľuďoch sa začína hromadiť hnev. Starí politici vytáčajú čoraz väčšiu časť národa. Slovákom kypí žlč, lebo zákon neplatí pre každého rovnako a ten hnev sa derie na povrch. Hnev aj bezmocnosť. Politické kormidlo začína natáčať bezmocnosť spojená s fatálnym nedostatkom peňazí v peňaženke. A to u väčšiny obyvateľstva.

Rozdiel medzi novoročnými hláškami štandardných politikov o úspešnom stave ekonomiky štátu a neútešným stavom ekonomiky bežnej slovenskej rodiny je priepastný. Neochota nechať viac peňazí v rukách obyčajných Slovákov spôsobila, že protisystémová lavína sa na vrchole hory uvoľnila a začína naberať na rýchlosti.

Áno. O peniaze ide vždy v prvom rade. Samozrejme, že ľudia si nikdy nebudú majetkovo rovní a vždy bude skupina, ktorá je na dne. Nie je však normálne, ak má pocit dna viac ako polovica národa. Otázka znie, ako ďalej?

Existujú rôzne možnosti. Napríklad pokojná. Ak príde vláda, ktorá zvýši reálne mzdy aspoň pol miliónu rodín. Alebo nekontrolovateľná. Ak bude pokračovať to, čo sa už nedá zniesť, čiže vláda, ktorá pracujúcim ľuďom viac peňazí nedá. Bavme sa radšej o tej pokojnej možnosti.

Na Slovensku politici razia štyri viditeľné ekonomické koncepcie. Prvé dve spomeniem okrajovo, lebo idú dole vodou. Druhé dve sú na vzostupe, ich súboj o voliča vyzerá zaujímavejšie.

 

  1. Porevolučný oligarchický systém postavený na šialených daniach, obrovskej miere prerozdeľovania a legislatívnej smršti.

Napríklad od 1. júla 2006 do 31. marca 2010 bolo v Zbierke zákonov  publikovaných 2302 zákonov, nariadení, vyhlášok a iných právnych aktov. Alebo v roku 2015 sa hlavné ekonomické zákony upravujúce podnikanie a zamestnávanie menili každých 9,36 dňa.

 

 

Systém sa drží už celých 27 rokov, malé výkyvy smerom k rozumu zaznamenal v období, keď sa po Mečiarovom zaspievaní a zamávaní preberal z kolapsu. A druhý raz počas krátkej vlády zostavenej z ministrov bez predošlého členstva v komunistickej strane, keď došlo k zmierneniu regulácií a ku znižovaniu byrokratickej záťaže, spojenému s poklesom počtu štátnych úradníkov.

Tento systém doviedol štát do rekordného dlhu, vyhnal státisíce pracovitých Slovákov za hranice a zaviazal nás k absolútnej závislosti na rozhodnutiach z Bruselu. Predstavuje ho Smer a jeho dnešné slovensko-maďarské prívesky, prípadne ďalšie staré strany, všetky plne ovládané cez účty svojich zakladateľov, zväčša bývalých aparátčikov preonačených na privatizérov. Je neudržateľný a dokonca aj médiá a prieskumné agentúry podporujúce zalezených oligarchov-majiteľov ukazujú, že Fico3 smeruje k prehre.

 

  1. Nedbalo pozitívny systém naprávania najväčších nezmyslov.

Ide o programy niektorých menších strán, ktoré správne cítia vyhrotenú ekonomickú situáciu obyčajných ľudí a predkladajú šikovné nástroje, ako systém opraviť. Spomeňme aspoň niektoré. Zavedenie celkovej mzdy (superhrubá mzda), neplatenie faktúr ako trestný čin, medzigeneračná solidarita dôchodkového systému, exekučná amnestia.

Ich najväčším nedostatkom je práve to, že existujúci ekonomický systém chcú len opraviť. Okrem toho im chýba vzájomná prepojenosť medzi „opravami“ jednotlivých rezortov. Riešenia v ekonomike, ktoré predkladajú OĽaNO, NOVA, SME rodina (ale aj zanikajúce KDH a Sieť) preto nebudeme pokladať za ucelené koncepcie.

 

Ostávajú ešte dva modely. Obidva presviedčajú stále viac voličov. A obidva možno označiť za koncepcie, ktoré môžu nahradiť súčasnú oligarchicko-byrokratickú ekonomiku.

Ide o model strany SaS založený na odvodom bonuse a o ekonomický projekt Ľudovej strany Naše Slovensko uznávajúci princíp Dobré dane sú nízke dane, založený na jednoduchosti a spravodlivosti.

 

  1. Dvestostranový odvodový bonus Sulíka a Mihála.

Ak nepatríte k ponovembrovým vyvoleným, aj pestrá škála opatrení malých strán spomenutých v bode 2 bude pre vás znamenať menej byrokracie (ak podnikáte), viac peňazí na výchovu detí (ak ste mladá rodina) a menšie riziko vykradnutia úspor (ak ste priaznivcom tradičných dôchodkov).

Ak hľadáte širokú, ucelenú štruktúru, povedzme s menšou dávkou odvahy proti papierovaniu a Bruselu, ste u našich liberálov na správnom mieste. Ak si nedokážete predstaviť vybočenie z mantinelov diktovaných ekonomickým tzv. hlavným prúdom, ale zároveň odmietate daňové a byrokratické blúznenie súčasného slovenského establišmentu, tak ponuka saskárov je pre vás dobrou voľbou. Omnoho lepšou, než náhodné naprávanie systému.

Odvodový bonus má hlavu a pätu. Je podopretý výbornou stavbou argumentov. Kvalitná analýza na jednej strane, opatrenia vedúce k zlepšeniu, makroekonomické aj mikroekonomické vyčíslenia prínosu.

Ako príklad si zoberme zvýšenie motivácie pracovať pomocou nastavenia marginálneho zdanenia na úrovni 44,2% a menej, keďže odvodový bonus umožňuje súbeh nízkej mzdy a štátnej alimentácie. Inými slovami, ak si človek nájde prácu, štát mu ani nezoberie všetku podporu, ani príliš nezdaní jeho novú nízku mzdu. Pre človeka s nižšou kvalifikáciou prestane platiť, že: Radšej zostať na dávkach, než chodiť do roboty za almužnu.

Najväčšie plusy? Presná a podrobná analýza súčasného finančného vzťahu medzi občanom a štátom. Odstraňovanie výnimiek a zavedenie jedného systému na výpočet príjmu od nuly do nekonečna.

Výhrady? Napriek všetkej snahe zložitosť.  Isteže sa nedá prehliadnuť nahradenie 13 odvodov dvomi, 95 sociálnych platieb jedenástimi, vymenenie 135 parametrov dvadsiatimi piatimi, atď. Lenže samotná konštrukcia odvodového bonusu je pre Slováka, ktorý mal už v škole problém vypočítať základ z percentovej časti, beznádejne zabitá.

Keby náhodou sulíkovci zabezpečili doučovania z matematiky, obávam sa, že pri vysvetľovaní ako bolo treba zrýchliť klesanie Odvodového bonusu z 10% na 31% pre zachovanie marginálneho zdanenia na 44,2% úrovni, im z učební odídu aj tí najzvedavejší a najdisciplinovanejší daňoví poplatníci.

Dovolím si zacitovať: „…v prípade dosiahnutia stropu vymeriavacieho základu sa „zrýchli“ klesanie Odvodového bonusu z 10% na takú hodnotu, aby v marginálnom zdanení presne vykompenzoval odteraz už absentujúce odvody.“

Prosto sa všetci zdvihnú a odídu.

Budem úprimný, ten postup ako sa dopracovať na 31% klesanie by som z hlavy nespravil ani ja. Mal som čo robiť, aby som ho vôbec pochopil.

Žiaľ, aj odvodový bonus dáva dôvod na existenciu tisícok byrokratických pozícií v štátnej správe. Pripúšťa pokračovanie mnohých bruselských regulácií, propagandistických štatistík, výkazníctva a ukotvenie Slovenska vo „fiktívnej verejnej ekonomike“. (Ide o môj terminus technicus, popisujúci celosvetovo rozšírené zadlženie štátov, ktoré žiadne vlády neplánujú splatiť. Takáto ekonomika je mimo skutočného rodinného či firemného rozpočtovania a hospodárenia.)

Paradoxne, aj keď autori jednou rukou označili svoj návrh za zmenu paradigmy, druhou rukou vyjadrili „len“ úsilie od základu zreformovať súčasný stav. Lenže súčasný ekonomický a legislatívny paškvil sa už zreformovať nedá. Ľudia nebudú ochotní čakať. Treba ho hlavne v daňovej oblasti nahradiť niečím novým, jednoduchším a hlavne rýchlo fungujúcim.

Požiadavky doby sú jasné. Zamestnanec chce, aby mu z výplaty zostalo viac peňazí v peňaženke (vyššia čistá mzda z tej istej pracovnej zmluvy).

Živnostník chce nižšie dane (odvody) a vyšší zisk, menej papierovania a regulácií a spravodlivejšie vzťahy štát – zamestnávateľ, štát – zamestnanec, štát – samoživiteľ.

Právnické osoby (malý, stredný aj veľký zamestnávateľ) chcú navyše aj ozdravenie hospodárskej súťaže, čiže podnikanie bez selektívnych dotácií a zmeny v školstve. Bez mladých ľudí ochotných a schopných zručnej remeselnej a manuálnej práce to môžeme celé zabaliť. To je však iná téma.

Totálnym mínusom odvodového bonusu je teda od samého počiatku pomýlený adresát. Priemerného slovenského daňového poplatníka akademické poučky, hoci aj na dve desatinné miesta presné, nepresvedčia. A tým je povedané všetko. Vypočítanie vyššej čistej mzdy nestačí, ak si vzorec nezíska podporu širokej verejnosti.

Máme teda niečo lepšie? Prečo má ekonomický projekt Ľudovej strany Naše Slovensko ambíciu poraziť akademické výpočty sulíkovcov?

 

  1. Tým, ktorí odmietnu pracovať, nedáme zadarmo vôbec nič.

Kotlebova strana prichádza s radikálnou zmenou. Hýčkanie lenivých občanov plánuje ukončiť vybočením zo slniečkárskej cesty, lebo tá na celom svete vedie k neudržateľným verejným fondom a rozpočtom.

Prerozdeľovanie financií v štáte pod taktovkou Ľudovej strany Naše Slovensko je založené na myšlienke, že Dobré dane sú nízke dane.

 

              

Rozdiel oproti odvodovému bonusu? Matematický? Praktický?… Aký len chcete. Nízke dane sú ľahšie na pochopenie, ochotnejšie na zaplatenie. Budem konkrétny.

Napríklad „matematický“ rozdiel. Model saskárov môže byť príťažlivý pre daňovníkov, ktorí radi rátajú základ z percentovej časti. Pri projekte kotlebovcov stačí zo základu odpočítať percentá. Dokonca z hlavy, pretože najčastejšie číslo, s ktorým sa daňovník bude stretávať je 10. A deliť desiatimi vedel už aj roľník odvádzajúci desiatok zemepánovi.

Čo nám bráni zaokrúhliť životné minimum zo 198,09 na rovných 200 eur? Prečo by sa nemohli všetky dôležité mzdové veličiny zaokrúhľovať na desiatky smerom nahor. Nebráni nám nič, iba úradníci robia pocit dôležitosti a zdanie odbornosti. V konečnom dôsledku všade pridávajú prácu navyše. Tým, čo si musia v hlave držať sumu 198,09 eur, tým, čo ju musia niekoľkokrát denne násobiť, deliť, mýliť sa pri nej, klikať navyše, prepočítavať bankovky a mince, znovu sa mýliť, znovu sa zdržiavať… tak či tak si tú sumu každý v hlave predstaví ako 200 eur, nepochybne aj ten smerácky byrokrat, ktorý ju vymyslel a presadil.

Na čom je ešte založený projekt Ľudovej strany? Na tom, že mu občania porozumejú a budú ho chcieť dodržiavať. Ináč povedané, dramaticky sa zvýši ochota platiť dane. Tento rozdiel oproti bonusu označme ako „praktický“.

Čím ho začneme praktizovať? V prvom rade otvoríme ľuďom oči. Napravíme doterajšie klamstvo o hrubej mzde na výplatnej páske. Mzda brutto bude cena práce. Spustíme revolučnú povinnosť zamestnanca osobne odvádzať dane (aj odvody) zo svojej hrubej mzdy na príslušné účty štátu.

Článok o našich prvých ekonomických krokoch som uverejnil pred voľbami a celý si ho môžete prečítať tu: http://www.belak.sk/o-kozmetickych-upravach/

Výsledkom tohto prvého kroku bude, že Slováci sa prvý raz v živote začnú vážne zaujímať, na aké účely štát používa ich peniaze. Následnému znižovaniu daní a výdavkov štátu už nebude nič stáť v ceste.

Návrat ku rovnej dani a zavedenie nulovej DPH sa vzápätí pýta automaticky. Po prvé preto, lebo zavedenie druhej sadzby dane v roku 2013 pripomína predvlaňajší samovražedný krok vlády francúzskych socialistov so 75% daňou pre milionárov, ktorý akosi nevyšiel. Všetci sa totiž odsťahovali a platili radšej dane inde. A po druhé preto, lebo prax na Slovensku ukázala, že rovná daň zafungovala.

Náš návrh 15% sadzby rovnej dane zníži  priemerne zarábajúcemu zamestnancovi, alebo SZČO celkové daňové zaťaženie na polovicu.

O nulovej DPH sa treba baviť nie štýlom áno, či nie, ale odkedy? Pretože čas súri. EÚ sa chystá v tomto roku zabetónovať DPH. Europoslanci sa posťažovali, že najväčšou prekážkou bude požadovaný jednohlasný súhlas všetkých členských štátov.

Moju reakciu a návrh na faktické „zrušenie DPH na Slovensku“ doplnený o spôsob ako ju nahradiť v rozpočte ste si mohli prečítať v novembri tu: http://www.belak.sk/europoslanci-chystaju-pre-dph-definitivu-my-ako-odvetu-definitivne-nulu/

 

Keď sa už bavíme o porovnaní s riešeniami strany SaS, týždeň po ohlásení 0% DPH zareagoval Richard Sulík návrhom na zámenu DPH za daň z obratu. Len krátko pripomínam, že my ušetríme koncovým spotrebiteľom 20% z každého nákupu.

Aby nevznikol dojem, že z výdavkov štátu ubudne akosi priveľa, netreba ani uvažovať, že by nezostali všetky zaužívané veci ako životné minimum, minimálny dôchodok, minimálna mzda vo verejnom sektore, rodičovská dovolenka – materské (zvýšime na 3 roky a na 100%), rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pre ZŤP, príspevok na opatrovanie ZŤP, invalidný dôchodok, atď, atď. Jednoducho tí, ktorí objektívne potrebujú pomôcť, si svoj doterajší štandard buď udržia, alebo zvýšia.

Nájde sa pár vecí, ktoré sa neudržia. Odstránime byrokraciu v bežnom živote a v podnikaní. Nedovolíme zvýhodňovanie cudzích pred domácimi podnikateľmi. Prehodnotíme všetky poskytnuté investičné stimuly, úľavy, výnimky a zvýhodnenia. A po tomto všetkom sa môžeme baviť o našich kľúčových dlhodobých projektoch, ktorými sú úplne nová daňová sústava a nový dôchodkový systém. Netreba však predbiehať.

Záverečným opatrením, ktoré však smelo môžeme označiť za prvé, je úplná samozrejmosť, že žiadny z verejných rozpočtov nesmie byť koncipovaný ako deficitný.

Čo dodať? Spomínali sme 4 koncepcie, vypichli sme len dve najviac životaschopné. Prekvapivo podobné. Dokonca naše revolučné opatrenie o osobnom platení odvodov a daní samotnými zamestnancami prisúdila jedna bývalá štátna tajomníčka do projektu odvodového bonusu. V období úpadku multikulti kapitalizmu totiž nie je vhodná chvíľa na politologické rozprávky o pravici a ľavici, ale o ekonomické prežitie bežných rodín a poctivých firiem. Čiže pri riadení štátu pôjde v prvom rade o použitie zdravého sedliackeho rozumu, skoncovanie s rozkrádaním verejných financií a tlaku na odbornosť. Zároveň to dáva odpoveď, v čom sú si hospodárske programy týchto dvoch ideologicky odlišných strán tak zaujímavo blízke.

Hovorí sa aj o predčasných voľbách. Odohrá sa v nich súboj dvoch ekonomických koncepcií. SaS vs ĽSNS. Obidve by dokázali na Slovensku nahradiť vládu kontinuity a megazlodejov. Sulíkovci vs kotlebovci. Ak bude treba, prežujem ten odvodový bonus. Ale radšej si dám na tanier nízke dane.