Drž ruku na tej brzde!

Ak chceme diaľnice, musíme vraj uvoľniť dlhovú brzdu. Tlak na schválenie vyššieho zadlžovania sa brutálne stupňuje. Kažimír a Érsek strašia návratom do stredoveku, oligarchami ovládané médiá chrlia články o zlej opozícii, ktorej vinou sa chýbajúce úseky nikdy nedokončia.

Čo to je tá dlhová brzda?

V období krátkeho vládnutia Ivety Radičovej sa vláda a opozícia dokázali dohodnúť, že na Slovensku určia pravidlá, za akých si budúce vlády môžu požičiavať peniaze. Spoločne prijali ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. 8. decembra 2011 zaň hlasovalo 146 poslancov!, vrátane vtedy opozičného Fica a Slotu (zdržala sa len Anna Belousovová).

Brzdiaci účinok na rozhadzovačné chúťky politikov sa v ňom dosahuje sankciami. Ukazovateľ, ktorý sa sleduje, je dlh verejnej správy v percentách ako podiel na hrubom domácom produkte (HDP). Do roku 2017 môže dlh dosahovať maximálne 60 % z HDP. Od roku 2018 sa bude táto hranica znižovať (každoročne o 1 %) a od roku 2028 bude maximálne možné zadlženie Slovenska 50 % z HDP. Celý zákon si môžete pozrieť tu: https://drive.google.com/open?id=0B0Qy_GsSB8zMdzltQ0laUFRvbjA

Sedliacky rozum hovorí, že nič moc tie limity, najmä ak si uvedomíme, že každý rok ide viac ako miliarda eur len na splátku úrokov(!) z nabratých úverov (tzv. obsluha dlhu). Lenže v časoch, keď svet masovo podlieha lákadlám bankstrov, je aj takáto slovenská brzdička zábleskom osvietenstva. Čisto teoreticky, ak by doterajšie Ficove vlády nezdvojnásobili dlh, tak by len na jeho obsluhe v každom roku ušetrili cca 500 miliónov eur. Za to sa dá postaviť tunel Korbeľka, alebo chýbajúca D3 na Kysuciach.

 

 

 

Keby sociálni demokrati nevymýšľali balíčky na kupovanie voličov, za 10 rokov svojich vlád mohli ušetriť 5 miliárd na úrokoch a investori mohli jazdiť budovať pobočky do Košíc po kompletnej diaľnici. Vrátane druhej rúry cez Branisko. Možno by zostalo aj na chýbajúce úseky medzi Brodnom a Čadcou. Lenže čo je pre smerákov prednejšie?

Zabudnime na keby, na stole je nová drzosť. Vláda plače, že nemá peniaze. Na 1. mája to znelo z úst premiéra trochu ináč, ale asi sme len zle počuli.

Tolerujme na chvíľu ich manažérsky chaos pri definovaní najdôležitejších úsekov. Povedzme, že treba hneď začať stavať všetky a chýba 6 miliárd eur. Nechajme aj ostatné výdavky také, ako si ich zlepený Fico3 do ďalších volieb naplánoval. Je naozaj potrebné rozbiť ťažko porodený brzdiaci ústavný zákon, aby sa našlo 6 miliárd?

Rátajme spolu.

Keďže brzda vraj nepustí a financie na diaľnice sa nemajú odkiaľ vziať, pozrime sa teda, čo sa v nej píše.

Platia hranice 50 % – 53 % – 55 % – 57 % – 60 % HDP. Keď sa verejný dlh dostane medzi ne, nastupujú opatrenia (sankcie) na zamedzenie jeho ďalšieho nárastu.

1. sankčné pásmo: 50 – 53 % HDP
Ministerstvo financií (MF SR) musí zaslať parlamentu (NR SR) písomné zdôvodnenie výšky dlhu, vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.

2. sankčné pásmo: 53 – 55 % HDP
Vláda musí predložiť na rokovanie NR SR návrh opatrení, ktorými by sa malo zabezpečiť zníženie dlhu a znížia sa platy členov vlády na úroveň predchádzajúceho roka.

3. sankčné pásmo: 55 – 57 % HDP
MF SR automaticky viaže 3 % výdavkov štátneho rozpočtu, vláda predkladá NR SR rozpočet verejnej správy s nerastúcimi celkovými výdavkami a samosprávy schvaľujú rozpočet s výdavkami najviac na úrovni predchádzajúceho roka.

4. sankčné pásmo: 57 – 60 % HDP
Vláda nesmie predložiť NR SR rozpočet verejnej správy s deficitom a samosprávy sú povinné schváliť tiež iba vyrovnaný, prípadne prebytkový rozpočet.

5. sankčné pásmo: > 60 % HDP
Okrem predchádzajúcich krokov vláda SR požiada NR SR o vyslovenie dôvery.

Aká je skutočnosť?

Ku 31.12.2016 sa dlh dostal na 51,9 % (42,053 miliárd eur). Pozri Eurostat, strana 8. http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7997684/2-24042017-AP-EN.pdf/d83f50f3-ecab-457a-a46b-f58d3e42a030

Vláda pôvodne plánovala ešte horšie čísla. Ku 41,295 z 31.12.2015 chcela za rok 2016 pridať 1,796. Očakávaných koncoročných 43,089 miliárd dlhu sa našťastie nekonalo, čiže nárast zadlženia v roku 2016 nebol 1,796 ale „len“ 0,758 miliardy (pre bežného Slováka aj tak nepredstaviteľných 758 miliónov eur). Nárast dlhu bol o 1,036 miliardy menší, než sa naplánovalo.

Podľa schváleného rozpočtu má na najbližšie roky vláda naplánované takéto čísla:

Na rok 2017.
Výdavky verejnej správy 34,534 miliárd eur.
(Výdavky štátneho rozpočtu 17,383 miliárd eur.)
Hrubý domáci produkt 83,991 miliárd eur.
Verejný dlh ku koncu roka 44,284 miliárd eur.
Verejný dlh v pomere ku HDP 52,7 %.

Na rok 2018.
Výdavky verejnej správy 35,638 miliárd eur.
(Výdavky štátneho rozpočtu 17,773 miliárd eur.)
Hrubý domáci produkt 88,521 miliárd eur.
Verejný dlh ku koncu roka 45,502 miliárd eur.
Verejný dlh v pomere ku HDP 51,4 %.

Na rok 2019.
Výdavky verejnej správy 36,336 miliárd eur.
(Výdavky štátneho rozpočtu 17,795 miliárd eur.)
Hrubý domáci produkt 94,215 miliárd eur.
Verejný dlh ku koncu roka 46,223 miliárd eur.
Verejný dlh v pomere ku HDP 49,1 %.

Zdroj: Ministerstvo financií SR, alebo tu: https://drive.google.com/open?id=0B0Qy_GsSB8zMYVBPTUUyZ2xTRjg (Okrem iného si všimnime, že koalícia plánuje verejný dlh neustále navyšovať.)

Spravme najskôr úpravu budúcich verejných dlhov o miliardu, ktorá „spadla z neba“.

Plánované dlhy po odrátaní 1,036 a pri zachovaní schválených výdavkov budú vyzerať takto:

Rok 2017 … 43,248 miliárd eur = 51,5 % HDP.
Rok 2018 … 44,466 miliárd eur = 50,2 % HDP.
Rok 2019 … 45,187 miliárd eur = 48,0 % HDP.

Skúsme sa vcítiť do kože členov vlády, ktorý nechcú pripustiť pád do 3. sankčného pásma, lebo by nemohli navyšovať výdavky vo svojich rezortoch. To 2. sankčné pásmo nejako prežijú, aj keď zastavenie nárastu svojich ministerských platov budú doma ťažko vysvetľovať svojim partnerkám.

Modelová situácia pre ministra financií teda vyzerá takto: O koľko miliárd je možné zvýšiť výdavky a pri tom sa udržať v 2. pásme?

Odpoveď je jednoduchá.

V roku 2017 sa na 55 % HDP dostaneme pri dlhu 46,195 miliárd eur. Oproti plánu (aj s miliardou z neba), má vláda „voľné ruky“ na dodatočných 2,947 miliárd, bez siahania na zákon o brzde.

V roku 2018 sa na  54 % HDP (pásma sa začínajú posúvať o 1 %) dostaneme pri dlhu 47,801. Ďalších dodatočných 3,335 bez siahania na zákon o brzde.

V roku 2019 sa na 53 % HDP dostaneme pri dlhu 49,934. Ďalších 4,747 miliárd, bez siahania na zákon o brzde.

Súčet: 2,947 + 3,335 + 4,747 = 11,029 miliárd eur.

11 dodatočných miliárd môže mať Ficova vláda k dispozícii. Pritom bude robiť to, čo robila vždy. Zvyšovať dlh a udržiavať ho v prvých dvoch sankčných pásmach. Iste, existuje 3 % limit deficitu verejných financií, ale ten si Kažimír porieši nejakým kreatívnym účtovníctvom.

(Len aby sa nezabudlo, žiadne navyšovanie dlhu nie je potrebné, stačí zodpovedne prehodnotiť výdavky, vyhodiť preč provízie pre oligarchov a miliardy sa objavia.)

Koľko majú stáť tie chýbajúce diaľničné úseky? 6 miliárd? Pri sociálnodemokratickom štýle vládnutia môže koalícia počítať s 11 virtuálnymi miliardami. Emitovať štátne dlhopisy, brať nové úvery. V tom sú majstri. Jediná podmienka je, aby ekonomický rast pokračoval podľa odhadov. Odpoveď teda znie: Na získanie potrebnej sumy brzdu rušiť netreba!

V čom je tajomstvo? Načo ten vládny cirkus?

Sú tri tajomstvá. Prvé, najľahšie, sme si povedali v úvode. Ukázať, že vinou opozície sa chýbajúce úseky nikdy nedokončia.

Odborník, ktorý sa dlhodobo venuje unikátnym slovenským predraženým diaľniciam hovorí: „Financie nie sú limitujúcim faktorom. Agenda dlhovej brzdy je len zastieracím manévrom, že ministerstvo a Národná diaľničná spoločnosť nemajú pripravené žiadne (väčšie) stavby.“ Áno, zakrývanie vlastnej neschopnosti stojí za pár rozpočtových sĺz a je druhým dôvodom šaškovania pred kamerami.

Najväčšie tajomstvo pripomenul zhovorčivý minister Érsek: „V prípade, že parlament neuvoľní pravidlá takzvanej dlhovej brzdy, ministerstvo zváži iný model financovania infraštruktúrnych stavieb, ako napríklad projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP).“

Slovenský vodič na vlastnom aute pociťuje, že štátny rozpočet umožňuje tunelovať cesty so 100 % prirážkou. Stavia sa draho a nekonečne dlho. Kilometer po povrchu za 50 miliónov je u nás dvojnásobne drahší, než tunel v Nórsku v 250 metrovej hĺbke pod morom.

Ale také PPP, to je iná vec. Public Private Partnership dokáže zázraky. 52 kilometrov rýchlostnej cesty R1 z Nitry do Banskej Bystrice postavili smeráci s 200 % prirážkou (za 3,4 miliardy eur s 30 ročnou údržbou) a vojde do slovenských dejín ako najdrahší úsek. Zahojila sa na ňom nie jedna (Ficova) rodina. Noví členovia klanu si chcú za pásku na očiach nechať poriadne zaplatiť.

Hlasovať o rozpočtovej zodpovednosti sa bude rukami. Seriózni poslanci ich udržia na brzde.