Aj vy ste Naše Slovensko

Jedna reklamná agentúra sa rozhodla napodobniť štýl novín ĽS Naše Slovensko a vytlačila 200 000 kusov fejkových. Vyzerajú takto https://docsend.com/view/u8wc8iw a mienkotvorné médiá tomuto počinu poskytli značnú publicitu.

Komentátor z Aktualít reagujúc na nárast preferencií ĽSNS dnes píše, že démonizácia Kotlebu prináša tejto strane body. Dobré ráno. Už v deň, keď po voľbách prezident prijal do paláca všetkých politikov, až na jedného, som napísal článok Kiska nadháňa Kotlebovi ďalšie hlasy. https://www.facebook.com/marekbelak/posts/1053574574702899

Dobrovoľne som Kiskovi aj celému establišmentu dal radu, aby sa spamätali, ak nás chcú zastaviť. Vedel som, že to neurobia. Že nepochopia a vo svojej nenávisti a strachu budú pokračovať. Celý čas stupňovali nálepkovanie, aby vytvorili dva tábory. My nefašisti, oni fašisti.

V jednom sa však slniečkári aj národovci zhodujú. Udalosťou roka 2016 bol vstup kotlebovcov do parlamentu. Priniesol priamu reč, otvoril tabuizované témy, pichol do osieho hniezda. A tiež primal skupinku občanov napísať a vytlačiť falošné Naše Slovensko.

Podvrh, sťaby čínsky plast. Na prvý pohľad na smiech. Na druhý pohľad na zamyslenie. Poďme poporiadku a skúsme sledovať ich myšlienkové pochody.

V úvodnom milom slove ku Vianociam píše Mgr. Art. Peter Hajdin z Bratislavy https://www.facebook.com/peter.hajdin, že Ježiško, ako dieťa migrantov, by na Slovensku nedopadol dobre. V inej vete pripomína, že Jeho učenie je dobro a pece koncentrákov zlo. Vzápätí povzbudzuje Slovákov, aby otvárali svoje domovy cudzincom, keby ich k nám osud zavial. Zároveň naznačuje, že sme kresťania a máme si brať príklad, ako kedysi dobrí ľudia prichýlili rodičov Ježiša… Strašný mišung a demagógia. Otázka znie, prečo takto píše?

Hľadať príčinu v tom, že autor je prototyp protislovenského a protikatolíckeho fanatika, by bolo lacné. Pozorovať jeho osud, ako upracovaného majiteľa reklamnej agentúry, štyristopäťdesiatichšiestich gitár a troch dcér tiež nie je vystihujúce. Hľadajme vysvetlenia triezve a chápajúce. Pretože ten človek nie je sám. A možno to ani nemyslí zle.

Zdá sa, že za konaním skupinky roznášajúcej kotlebovým voličom mätúce noviny nie sú žiadne sorošovské doláre, iba spoločný záujem, spoločná snaha. Samotný iniciátor svojim priateľom na facebooku ďakuje takto:
„Zvláštne poďakovanie patrí všetkým, ktorí priložili ruku k dielu a Nášmu Slovensku pomohli na svet: Pavlina Morhacova https://www.facebook.com/pavlina.morhacova prišla s prvotným impulzom, pridali sa Erik Lehrer https://www.facebook.com/eriklehrer, Peter Simonik https://www.facebook.com/peter.simonik.1, Jan Orlovsky https://www.facebook.com/jan.orlovsky.3, Igor Polakovic https://www.facebook.com/polko, Martin Slosiarik https://www.facebook.com/profile.php?id=100011524001318, Tomas Szalay https://www.facebook.com/tomas.szalay, Samuel Marec https://www.facebook.com/proud2bbabrak, Egon Gal https://www.facebook.com/egon.gal, Adam Znasik https://www.facebook.com/adam.znasik, PerSunny Znasikova https://www.facebook.com/PerSunny, Katarina Balogova https://www.facebook.com/katarina.kocisova.129, Andrea Rybárik https://www.facebook.com/andrea.kotulova.79, Ján Melišik https://www.facebook.com/melisikjan, Miroslav Kocúr https://www.facebook.com/miroslav.kocur1 a mnohí ďalší. Moja osobitná vďaka patrí Fedorovi „Lubica“ Blaščákovi https://www.facebook.com/lubica.husta, ktorý ma s vervou kopal do zadku, keď som si myslel, že už nevládzem.“

Za pozornosť stoja aj vyjadrenia ľudí, ktorí sa pripojili komentovaním a tiež zdieľaním.

Matúš Lupták https://www.facebook.com/metjush píše: Juch, to, že toto vzniklo tak rýchlo, odkedy tu na FB kolovala výzva Peter Hajdin aby sme prispeli, ma veľmi teší – nech sa to rozchytá!

Maria Neradova https://www.facebook.com/maria.neradova jedným slovom: Genialne!

Glass Ballerina https://www.facebook.com/glass.ballerina.1 pridala srdiečko a svojský hashtag: Naše Slovensko do každej rodiny! #slnieckarskystatus

Daniel Mala https://www.facebook.com/sucho má záujem: Ak Vám to niekomu príde do schránky 😀 uskladnite mi ho prosím

Richard Mareck https://www.facebook.com/emmacore loví v pamäti: Neviem si spomenut, kedy som naposledy videl takuto guerillu. Peter, Adam a spol., je to parada. Napad, realizacia, aj texty.

Ján Fajnor https://www.facebook.com/jan.fajnor.353 glosuje: ked sa toho chytia sikovni a vzdelani!

Jozef Mečiar https://www.facebook.com/jozef.meciar.3 bez zábran: Keď proti domácemu extrémizmu nebojuje miestna vláda (tá, zdá sa občas, robí opak), tak sa toho chytia ľudia, čo dáva nádej, že nás tu náckovia nakoniec nezožerú.

A spolumajiteľ agentúry Adam Znasik https://www.facebook.com/adam.znasik opisuje ako to vznikalo: Keď je toho najviac a najhoršie, Peter sa pustí do Projektu. A s Fedorom to aj dokopali do konca. Fedor musel doma hovoriť, že je u frajerky, lebo keby sa priznal, že po večeroch šúla noviny s Hajdinom, tak by ho doma deložovali.

Aj z týchto vyjadrení vidno, že ide o spontánnu aktivitu zrejme slušných občanov. Pokročme ďalej v čítaní novín. Po úvodníku nasleduje rozhovor Fedora Blaščíka s rímskokatolíckym dekanom Pavlom Lackom zo Starej Ľubovne, ktorým autor lapá bodíky medzi veriacimi. Efekt pekných slov kňaza v tesnom spojení s demagogickým úvodníkom však vyznieva chaoticky. Samozrejme u časti voličov na chvíľu vráti dôveru k čítaniu, nájdenému v schránkach aj tých zapadlejších slovenských zákutí. A autorom práve o tieto ovečky ide.

Neutrálne vianočné posolstvo potom na niekoľkých riadkoch upokojuje čitateľovu myseľ, aby zvládla prichádzajúcu propagandu na strane číslo 3. Nespochybniteľné fakty o brutálnej komunistickej nenávisti voči tradičným Vianociam sa Fedorovi Blaščíkovi podarilo spojiť s ospevovaním čechoslovakizmu a Egon Gál v hneď vedľa priloženom fejtóniku ponúka ako záchranu liberálnu demokraciu.

To naozaj stojí za zopakovanie. Záchranou cirkevných sviatkov pred boľševikmi majú byť liberáli. Odkedy prosím vás? Od zajtra? Lebo skúsenosť veriacich so svetovým liberalizmom je nasledovná. Komunisti nám vnucovali namiesto Ježiška červeného Deda Mráza z Moskvy a multikulti liberáli nám ho chcú nahradiť ružovým Santa Clausom z Laponska či z Wall Streetu, či odkiaľ.

Dostávame sa ku vrcholu kaviarenských snažení. Slabé argumenty treba znásobiť masami. Ajhľa koľkí všetci dobrí vlastenci chcú iné Naše Slovensko. Na ďalších stranách je presne 23 výpovedí. Hoci nie všetci sa vyjadrili k slovenskému vlastenectvu pozitívne. Dalo sa tušiť, že tam nenápadne vopchajú nejakého 40 ročného Košičana, pre ktorého je vlasťou akési Československo (bezpomlčkové) a nezabudnú citovať Masaryka. Alebo aj 34 ročného občana z Kútov, ktorý nemá slovo vlastenec rád, lebo v ňom evokuje zlé veci, 27 ročnú Natašu z Bratislavy, ktorá posmutnela, že v poslednej dobe získava slovo vlastenec negatívnu pachuť a na záver 43 ročného Juraja z Bratislavy, ktorý sa za vlastenca nepovažuje.

Nech je ako chce, z ankety vyplýva, že aj vlastenci chcú radšej takéto podvrhnuté Naše Slovensko než kotlebovské a je ich veľa. S maličkou výhradou, že vlastenectvo treba brať s rezervou, alebo ho rovno nemať rád. To je posolstvo 23 člennej masy respondentov…

Ako každé správne periodikum, aj tieto noviny sa končia chuťovkami. Nielen kulinárskymi a športovými, ale aj literárnymi. A nie hocijakými. Celkom exotickými. Od slovenského spisovateľa Košičana Mareka Vadasa. Nevšímajme si teraz jeho nesprávne vyskloňované meno (nehovoríme od Petera, ale od Petra, ani nie od Tureka, ale od Turka, tak prečo od Mareka a nie Marka?), ale skôr chaotický text pripomínajúci sen zdrogovaného pioniera. Pre lepšie pochopenie výberu diela (Útek) a autora (obvykle píšuceho viac o čiernej Afrike ako o Slovensku) by to mohlo stačiť.

Je mimoriadne úsmevné, ako dokázal kolektív autorov aj v politicky neutrálnej téme nájsť priestor pre kritiku originálneho Nášho Slovenska. Samuel Marec nám svojimi postrehmi od sviatočných stolov predkladá na tanier svoje zápecníctvo. Ešteže sa na záver medzi tými deviatimi kapustnicami neobjavila aj jedna kóšer a jedna halal. Nevyhnutný multikulti pripomienkovač tak zachraňuje aspoň halászlé.

Aké je teda triezve a chápajúce vysvetlenie? Prečo u slniečkárov cítiť jeden obrovský strach. Keby šlo len o jedincov, dali by sa ignorovať, ale tu nejde o pár popletencov. Zodpovednosť káže neodvrhovať ich a hovoriť s nimi.

Majú strach, že v prípade vlády kotlebovcov prídu o prácu? Ak majú súkromných zamestnávateľov, tak to im nehrozí. Boja sa, že prídu o život? Veď nerobia nič zlé? (Teda aspoň dúfam, že nekradnú ako sociálni demokrati a necicajú verejné financie ako sociálni oligarchovia.) Že sa diali strašné veci kedysi cez vojnu? Ale to sme zažili všetci. Aj našim rodinám vojna brala životy. Tak prečo my nie sme slniečkári?

Berme to zatiaľ ako fakt. Jednoducho, oni takí sú. Našou úlohou je im dokázať, že sa hlboko mýlia. Sú to naši občania a v titulke svojich nepodarených novín píšu, že Slovensko milujú. Je priam povinnosťou vytvoriť prostredie, ktoré im dá zabudnúť na obavy. Napríklad našim ekonomickým programom Dobré dane sú nízke dane, vďaka ktorému sa im zvýšia príjmy. Alebo tým, že zákon bude platiť pre všetkých rovnako a nikto nesiahne na ich osobné slobody. To všetko majú kotlebovci pripravené aj pre nich.

V čom je teda rozdiel medzi podvrhom Naše Slovensko a originálom? Kým oni šíria zbytočný strach, my im hovoríme nebojte sa, aj vy ste Naše Slovensko.